HORNÉ PLACHTINCE. Ničil si svoj život aj život svojich najbližších. Budil sa s myšlienkou, kde a čo vypiť. Každý bol najhorší, len on bol majster sveta. Alkohol škodil jeho telu a duši. No Jaro si nechcel pripustiť, že je alkoholik. Tvrdil, že on nemá žiadny problém a ak ho niekto má, nech si ho rieši. Pred piatimi rokmi nastal v jeho živote zlom. Naštartoval ho strach, že príde o rodinu. „Manželka mi dala na výber. Alkohol alebo ona a deti. Zľakol som sa. Uvedomil som si, že Iveta už nepopustí a ja som ich nechcel stratiť," spomína 37-ročný muž.
Bál sa vytriezvieť a tak pil
Vyrastal na dedine. Rodinné oslavy, zabíjačky, zábavy, posedenie s kamarátmi v krčme, to všetko boli aktivity, ktoré končili pri fľaši. Futbal, pomáhanie kamarátom a rodine pri stavbe, opekačka, to všetko bolo spojené s pivom, vínom či pálenkou.
„Daj si za jeden. Koľko ráz som počul túto vetu. Spomínam si, ako sme zvykli hovoriť o tých, čo odmietli. Že sú nespoločenskí alebo pod papučou, že sa nevedia zabávať, preto som si zakaždým radšej dal. Zvykol som si na to, že vždy, keď sa niečo dialo, zapil som to alkoholom. Na začiatku to bolo pivo, neskoršie malý štamperlík a tak sa to stupňovalo. Posledné dva roky som potreboval denne liter pálenky," hovorí otec dvoch detí. Bál sa vytriezvenia, a tak si stále udržiaval hladinu alkoholu v krvi. V noci sa zobudil a nemyslel na nič iné, len ako čo najrýchlejšie vypiť pivo či pálenku.
Musel si vybrať, či chce rodinu alebo alkohol
Písal sa 25. december 2005. „Dostal som epileptický záchvat a skončil na internom oddelení. Vtedy mi manželka dala ultimátum. Buď pôjdem na liečenie a prestanem piť, alebo stratím ju aj naše dve deti," hovorí Jaro.
„Vedela som, že si musím stáť za slovom, ak chcem môjmu manželovi pomôcť. Kým ležal v nemocnici, snažila som sa vybaviť, aby ho zobrali do Rimavskej Soboty na protialkoholické liečenie. Žiaľ, mali obsadené, a tak mu určili termín až na desiaty január. Bála som sa, čo bude, keď ho pustia z nemocnice. Hneď na druhý deň, ako prišiel domov, sa opil. Našla som ho ležať v kotolni. Musela som odhádzať drevo, aby som ho odtiaľ dostala," spomína Iveta.
Problémy alkohol nevyrieši
Dôvod na pitie neexistuje. Problémy útekom nevyriešite. Šťastní môžete byť len s triezvou hlavou. S alkoholom je to len klam. Chvíľkový, po ktorom príde peklo. Jediná cesta pre bývalého alkoholika je doživotná abstinencia. Žijeme len raz, preto nepodceňujte pitie alkoholu. Je to ozajstný majster. Dokáže zničiť telo aj dušu. Obrať vás o všetko, čo v živote máte. Raz sa dostanete do takej situácie, keď už niet úniku. Kým teda máte síl, povedzte si: Dosť, chcem sa liečiť.
Jaroslav Parkáni
„Alkoholici, ktorí majú nastúpiť na liečenie, majú heslo: Triezveho ma nedostanú. Ja som sa ho pridŕžal. Chcel som prestať piť, ale nevedel som ako. Bál som sa úzkosti, smrti aj toho, že to nedokážem. Ľahšie si bolo naliať pohárik," hovorí dnes už abstinujúci alkoholik. Priznáva, že bez manželky by to ťažko dokázal. „Ivetka má na mojom vyliečení šesťdesiatpercentné zásluhy a ja len zvyšných štyridsať," dodá.
Hľadal chyby u druhých, tie svoje nevidel
V Rimavskej Sobote bol šesť týždňov. Najťažšie boli prvé dni. Rozmýšľal o úteku, o tom, kde a čo vypiť. Po dvoch týždňoch ho možno po prvýkrát zaujali prednášky o alkohole. Odrazu pochopil, ako o tejto legálnej droge málo vie. Začal chápať, že z postupného stupňovania pitia sa dostal do štádia totálnej závislosti, keď nastávalo u neho zatemnenie mozgu alkoholom.
„Alkoholik si nepripustí fakt, že ním je. Že prestal mať nad pitím kontrolu. Priznať si závislosť na pití si vyžaduje veľkú odvahu. Bez podpory rodiny to málokto zvládne," hovorí úprimne o svojom alkoholickom pekle muž, ktorý našiel odvahu priznať si svoju závislosť. Mal šťastie v nešťastí. Rodina stála pri ňom. Iveta chodila za ním do liečebne, povzbudzovala ho a stal sa z nej totálny abstinent.
Svet je odrazu krajší
„Keď som sa vrátil z liečenia, ako prvé som vytrhal vinič. Začal som chodiť do klubu abstinujúcich alkoholikov do Veľkého Krtíša. Vystúpil som z anonymity a nebál sa hovoriť o svojom probléme. Som abstinujúci alkoholik, dokázal som prestať piť a som na to hrdý. Aj svet sa mi zdá odrazu krajší. Všímam si detaily, mám chuť žiť. Samozrejme, že mám obavy z opätovného pitia. Na liečení si vyčistíte hlavu, potom už je to už len o tom, že si musíte veriť," hovorí dnes už bývalý alkoholik. Je na seba hrdý. Právom. Doma už má päť diplomov. Každý za jeden rok bez pitia. Jeho manželka ich má tiež. Z lásky ku svojmu manželovi vymenila sviatočné pitie za totálnu abstinenciu.
