KLENOVEC. V stredoslovenskej obci Klenovec začali po niekoľkých rokoch s výrobou gúb - tradičných vlnených látok pripomínajúcich baraniu kožu. K takmer zabudnutému remeslu sa zatiaľ vrátili dve pracovníčky miestneho sociálneho podniku.
Guba z Klenovca sa objavila aj na Novej scéne
Ručne tkané výrobky tunajších majstrov si v minulosti našli cestu na Balkán aj do západnej Európy. Guba z Klenovca sa objavila aj v inscenácii Kubo bratislavskej Novej scény, povedala jedna z posledných gubárok Jarmila Hrušková.
V minulosti sa bez gúb nezaobišiel žiaden gazda, bača či drevorubač. Cez deň hriali a chránili majiteľov pred dažďom, v noci slúžili na spanie. V súčasnosti sa používajú najmä ako dekorácia na steny, prípadne ako podložky.
Ženy nesedia iba pri kolovrátku
Aj keď guby bývali bežnou výbavou slovenských domácností, dnes ich výrobu takmer nikto neovláda. „Voľakedy tu guby vyrábalo viac ako 30 remeselníkov,“ zaspomínala Hrušková. Sama sa remeslu priučila od príbuzných a pred niekoľkými rokmi, pred ukončením živnosti, bola v Klenovci posledným oficiálnym výrobcom týchto chlpatých pokrovcov a prikrývok. V súčasnosti vyrobia pre svojho zamestnávateľa spolu s ďalšou gubárkou, Zuzanou Jakabšicovou, mesačne okolo tridsať kusov výrobkov.
Ženy však nesedia iba pri kolovrátku na spriadanie vlny či pri krosnách, na ktorých výrobok dostáva svoju konečnú podobu. Surovú vlnu si chodia vyberať k chovateľom oviec, sami si ju v drevenej kadi vyperú a upravia na historických strojoch. Pri praní vlny nepoužívajú žiadne chemické prípravky, iba silný prúd čistej vody. Vlas tak zostane impregnovaný prirodzeným tukom - lanolínom a je odolnejší voči vlhkosti.
Kedysi boli v slovenských domácnostiach bežné
V časoch najväčšieho rozmachu výroby gúb či surovíc, čo sú vlnené koberce bez vyčnievajúceho chlpatého vlasu, mali v Klenovci stroje na úpravu surovej vlny tri rodiny. Spracovanou vlnou zásobovali všetkých výrobcov. Podľa Hruškovej si za dva dni pripravia dostatočnú zásobu upravenej vlny na celý mesiac. Stroje by v budúcnosti chceli využívať aj na spracovanie vlny súkromných chovateľov oviec.
„Po vypratí treba vlnu načechrať,“ okomentovala Jakabšicová prácu historického stroja s dreveným dopravníkom poháňaného plochými koženými remeňmi, ktorý chuchvalce vlny rozprášil na jemné vlákna. Vlnu upraví do priadze ďalší „muzeálny“ exponát z prelomu 19. a minulého storočia. Na výrobu gúb potrebujú výrobcovia tri druhy vlnených vlákien. Najdôležitejšia je vyčnievajúca vrstva, ktorá musí byť vyrobená z vlny s dĺžkou vlasu aspoň 15 centimetrov. Najlepšia je vraj z oviec plemena valaška, ktorá má rovnú a drsnú srsť.
Okrem tradičných bielych gúb vyrábajú i viacfarebné
Počet zamestnaných výrobcov gúb by sa podľa riaditeľa miestneho sociálneho podniku Jána Stieranku mal v budúcnosti zvýšiť. „Závisí to však od ekonomických výsledkov iných činností podniku, ktoré túto výrobu dotujú,“ povedal riaditeľ. Perspektívu podľa neho má napríklad spracovanie vlny pre farmárov či výroba vlnených izolačných materiálov pre rakúskych výrobcov drevených domov. V okolí Klenovca chovajú farmári tisícky oviec, no o vlnu v súčasnosti nie je takmer nijaký záujem. Okrem tradičných bielych gúb a surovíc začali v Klenovci tkať aj viacfarebné výrobky.
Gubárstvo zažilo na Slovensku najväčší rozmach v 19. storočí. Spracovanie vlny sa rozvíjalo najmä v strede a východe krajiny, všade však výroba v minulom storočí zanikla. V Klenovci a Jelšave ju v roku 1958 obnovil ÚĽUV, pred niekoľkými rokmi tam však s výrobou gúb skončili aj poslední nadšenci.