TVRDOŠÍN. Maľované, olepované, brúsené, vŕtané, odrôtované, hlinené i perníkové - kraslicami všakovakých druhov, veľkostí a farieb sa uplynulý týždeň zaplnila výstavná sála v tvrdošínskom kultúrnom stredisku. ôsmy ročník celoštátnej výtvarnej súťaže O najkrajšiu kraslicu pripravilo Oravské kultúrne stredisko, mesto Tvrdošín a Žilinský samosprávny kraj.
Deti boli očarené
Zaujímavú výstavu si od utorka pozreli desiatky detí z tvrdošínskych materských a základných škôl. Viaceré boli veľkonočnými ozdobami očarené, mnohé aj so svojimi učiteľkami premýšľali, že by niečo podobné mohli urobiť. „Toto dierkované je najkrajšie! Mne sa najviac páči toto veľké, perníkové. Ešte aj zjesť sa dá! Hneď by som sa do neho zahryzla. A aha, aké sú krásne tieto! Olepené nitkami na vyšívanie. Ale aj tieto veľké sú nádherné. To sú pštrosie. Učili sme sa, že je také veľké preto, lebo sa z neho vyliahne malý pštros," prekrikovali sa nadšení školáci pri návšteve výstavy.
Deti si so záujmom prezerali všetky súťažné kraslice. Mnohými boli očarené.
Rôzne techniky
Do tohto ročníka súťaže sa prihlásilo viac ako 150 výtvarníkov zo Slovenska a susedného Poľska. Tvorcovia kraslíc si na ich výzdobu vyberali rôzne techniky. Od voskovania, dierkovania, olepovania farebnými bavlnkami, drôtovania, až po nové experimentálne techniky. Porota napokon udelila sedem cien v kategórii dospelých a desať cien v rôznych vekových kategóriách detí. Z Oravy sa prezentovali najmä výtvarníci z Námestovského okresu, niekoľkí aj z Tvrdošínskeho a Dolnokubínskeho okresu. K najnetradičnejším patrili hlinené kraslice zdobené kvetmi a veľkonočnými zajačikmi, nadrozmerné vajcia naplnené kvetmi, vajíčka olepené slamou, zdobené zubnou vŕtačkou či drôtom.
Symboly Veľkej noci
Výstavu kraslíc dopĺňal aj kútik s tradičnými symbolmi Veľkej noci. Nechýbal v ňom veľkonočný korbáč, voda, škrupinky z vajec, vajíčka, vŕbové prúty ani rapkáč či chlieb. Pri každom symbole bol jeho krátky popis. O korbáči sa napríklad návštevníci dozvedeli, že je pletený z troch až ôsmich vŕbových prútov, ktoré sa rezali na Smrtnú nedeľu. Korbáče alebo aj „šibáky" sa plietli výlučne na Kvetnú alebo Veľkonočnú nedeľu. Korbáč bol symbolom zelene, ľuďom mal prinavrátiť silu, zdravie a plodnosť. Šibačka na Veľkonočný pondelok symbolizovala očistenie od zla, chorôb a nečistoty.
Ivan Hmirák dostal mimoriadne ocenenie za sériu ručne maľovaných kralíc rôznych veľkostí.
Dievčatá zväčša neznášajú Veľkonočný pondelok, pretože sa nestíhajú prezliekať do suchých šiat. Hlavným symbolom posledného dňa sviatkov jari je totiž oblievačka. Aj tá mala v minulosti svoj význam. Dievčatá a ženy mala voda očistiť, zabezpečiť im zdravie, krásu a plodnosť.
Vajcia boli typickým veľkonočným slávnostným jedlom. Jedno vajíčko sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny. Malo zabezpečiť súdržnosť rodiny a ochrániť všetkých pred zlými duchmi.
