LUČENEC. Maľovala už ako dieťa. Svojmu koníčku sa však naplno začala venovať až v dôchodku. Agnesa Gondová namaľovala stovky obrazov. Väčšinu z nich porozdávala. Jej obrazy poznajú už aj v Kanade.
Štetec a plátno sú jej každodenní spoločníci
Talent zdedila po otcovi. „Bol obchodník a výklady, to bolo jeho. Sám si ich aranžoval, mal cit pre detaily. Okrem toho maľoval a mňa v tom tiež podporoval. Chodila som do ľudovej školy a vždy som robila nástenky. Dodnes ľutujem, že som nešla na školu, ktorá by rozvinula moje kreatívne myslenie a umelecké vlohy. Potom som sa vydala, prišli na svet deti a na maľovanie už nezostal čas," povie pani Agnesa, ktorú známi volaj Ági. Na dôchodku je už viac ako desať rokov a štetec s plátnom sú jej takmer každodenní spoločníci. V byte má svoj ateliér, ale už teraz sa teší na slnečné dni, kedy bude maľovať vo svojej záhradke.
„Pri maľovaní si viem oddýchnuť, je to pre mňa relax, mám z neho neskutočnú radosť," tvrdí.
Pri maľovaní zabúda na čas
Jej diela zdobia steny bytu, ale niektoré sú aj v skriniach a pod posteľou. „Namaľovala som už minimálne päťsto obrazov. S rámami mi pomáhal manžel," hovorí čiperná dôchodkyňa. „Na svoju manželku som pyšný. Každý obraz je iný," pochváli Ági Jozef. Mala už aj výstavu v Matici slovenskej v Lučenci. Väčšinu obrazov darovala, len niektoré predala. „Aspoň bolo na farby a plátno," tvrdí.
Rada maľuje krajinky, prírodu. „Ale kvety mi veľmi nejdú. Používam temperu a uhlík, no rada by som si vyskúšala akvarel. No teraz sú mi srdcu blízke najmä portréty," dodá Lučenčanka. „Tvrdí, že maliar vidí svet dvojakým spôsobom. „Pre človeka je strom možno len obyčajným stromom. Ja však vidím aj jeho štruktúru, listy i smer svetla. To všetko chcem zachytiť na plátne," povie maliarka. Pri maľovaní zabúda na čas.
„Niekedy nestihnem ani navariť a ani si neuvedomím, že je už noc," zasmeje sa. Maľovať bude, pokiaľ udrží v ruke štetec. Talent má aj jej vnučka Katka a tak by sa tradícia maľovania v ich rodine mala zachovať.
