TOMÁŠOVE. Boli časy, kedy holuby mali cenu zlata. Doručovali správy. Aj dnes prekonávajú veľké vzdialenosti, ale správy už nenosia. Majitelia ich trénujú, aby práve tie ich získali v rôznych súťažiach najlepšie ocenenia. Holubárčeniu sa už štyridsať rokov venuje aj Ľudovít Jakubec z Tomášoviec. Prvého holuba dostal od miestneho chovateľa, keď mal pätnásť rokov. Jeho kŕdeľ sa postupne rozrástol. V súčasnosti chová okolo osemdesiat holubov. Tie lepšie lietajú do zahraničia. Minulý rok jeden z jeho obľúbencov, sa v kategórii pretekov cez noc stal najvýkonnejším holubom na Slovensku.
Iron man nalietal takmer štyritisíc kilometrov
„Mám viac holubov, s ktorými chodím na súťaže. S niektorými chodím na krátke trate v rámci Slovenska, tie lepšie súťažia celosvetovo. Iron man (03-3205-0560), najvýkonnejší holub na Slovensku, má sedem rokov. Už pôjde do dôchodku. Dosiahol maximálne ohodnotenie z celoslovenskej súťaže. Domov sa vrátil zo štyroch európskych miest. Súťaž trvala dva mesiace a podarilo sa to len piatim slovenským holubom. Najdlhšiu trasu, a to 1034 kilometrov, preletel z Liege v Belgicku. Domov sa vrátil za dva dni. Celkovo vtedy nalietal 3900 kilometrov, za čo dostal najvyššie ocenenie. Poznajú ho holubári na celom Slovensku. Teraz je jeho úlohou vychovať rovnako dobrého potomka," tvrdí Tomášovčan.
Každý chovateľ si zapisuje rodokmeň holuba, aby vytvoril najlepšie genetické podmienky pre novú generáciu. Aby bol holub výborný, musí mať fyzickú aj psychickú kondíciu. Každý holubár vraj má svoj osvedčený trik, aby práve ten jeho lietal najlepšie. Musia mať kvalitné krmivo, lieky, vitamíny i očkovacie látky. Holubník treba vyčistiť dvakrát denne. V brandži holubích pretekárov je to tvrdé. V chove musia zostať len tie najlepšie. Pán Ľudovít lieči svoje holuby cesnakom a propolisom. Je to podľa neho oveľa zdravšie ako pchať do nich chemikálie.
Holuby sú verné
Láska vraj dokáže prekonať aj veľké vzdialenosti. Pri holuboch to platí dvojnásobne. „Holuby žijú v pároch. Každý je svojej samičke verný. Dorozumievajú sa hrkútaním. Žiadnej inej samičke holub nehrkúta. Tesne pred krátkym pretekom dám k holubici aj iného holuba. Keď vidím, že jej partner to zaregistroval, vezmem ho na súťaž. Je to pre neho veľmi veľká motivácia, aby sa vrátil čo najrýchlejšie domov. Toto však môžem využiť len pri krátkych pretekoch, pri dlhých by už bol nervózny a to by nebolo dobré. Neraz sa stane, že sa dva samčeky kvôli samičke pobijú, dokonca až do krvi. Vyhráva vždy ten silnejší," vysvetľuje chovateľ.
Chovatelia merajú čas holubov dvoma spôsobmi. Elektronický systém využíva čip na nohe holuba. Druhý spôsob sú takzvané konštatovacie hodiny. „Vtedy má vták na nohe namiesto čipu gumičku. Keď sa vráti do cieľa, gumička z nohy sa stiahne a dá do špeciálneho zariadenia, v ktorom je 32 túb. Gumičku dám do jednej tuby a hodím tubu naspäť. Vyrazí mi na pásku čas, hodiny sú zaplombované, odplombuje ich až komisia," zjednodušene vysvetľuje ako funguje meranie chovateľ z Tomášoviec.
Cestu im ukazuje láska k domovu
Pri otázke, ako sa vie holub vrátiť späť, sa Ľudovít pousmeje. „Nie je to v žiadnej navigácii, nepamätá si cestu, ktorou prišiel. Späť ho ťahá láska a túžba po domove. O tom, ako sa orientujú, bolo vypracovaných niekoľko hypotéz. Najpravdepodobnejšou sa ukazuje tá, že severojužnú orientáciu mu zaisťuje schopnosť vnímať zemský magnetizmus a východozápadnú zase vnímanie polohy Slnka. Holub poštový má prirodzene vyvinutý inštinkt. Je to veľmi inteligentné zviera. Ja k nim chodím vždy v jednom oblečení. Keby som zmenil farbu, boli by vystrašené, pretože by nevedeli naisto, či som to ja. Inak sa správajú v mojej prítomnosti a inak, keď príde niekto cudzí. Poznám niektoré ich prejavy. Viem, kedy sú spokojné a kedy im niečo prekáža," tvrdí chovateľ.
Holuby majú mnoho nepriateľov
„Dažde a dravce sú ich najväčšími nepriateľmi. Svojim holubom som už ošetroval krídla, zlomené nohy či rôzne iné rany. Raz jeden pil vodu a tá mu tiekla priamo von z krku. Pozrel som sa bližšie a zbadal som ranu. Zrejme ho poškriabal nejaký dravec. Ranu som zašil. Holub mohol ďalej pretekať," tvrdí holubár. Častokrát sa stáva, že poštových holubov zlákajú kŕdle iných holubov.
„Holub je spoločenský tvor a potrebuje mať svoju rodinu, v ktorej žije. Mne sa takto nevrátilo veľa holubov. Niektoré sa môžu uchýliť k holubom od iného chovateľa. Každý má však krúžok na nohe, podľa ktorého ho môže nový majiteľ ľahko identifikovať," hovorí pán Ľudovít.
Jarnému počasiu sa teší. S ním prichádzajú aj tréningy jeho chránencov. Holubárčenie ho baví. Pozná každého holuba a možno už čoskoro si s nimi pôjde po ďalšie víťazstvo.
