RIMAVSKÁ SOBOTA. Má viac ako 120 rokov a do múzea sa naň chodia pozerať stovky ľudí. Staršie vajíčko od neho nenájdete v žiadnom múzeu na Slovensku.
„Naša zbierka má okolo 200 kraslíc. Najstaršie sme dostali od pani Meszárošovej pri založení múzea v roku 1882. Ide o slepačie vajíčko zdobené technikou vyškrabávania alebo gravírovania do farby," informuje Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Autor najstaršieho vajíčka nie je známy
Vajíčko, ktoré pochádza z roku 1889, je uložené v depozite múzea. Naposledy ho vystavovali pred troma rokmi. Nie je známy ani jeho autor a ani darca. O to, že ho vlastní múzeum v Rimavskej Sobote, sa pričinil vtedajší riaditeľ múzea Ján Fábry. Kraslica sa sem dostala so zbierkou vajíčok niekedy na prelome 19. a 20. storočia. V zbierke sa našli aj vajíčka, na ktorých boli okrem ornamentov vygravírované veršíky.
Vynikajú okované kraslice
Medzi 150 veľkonočnými kraslicami vyniká päť okovaných vajíčok. „Technika, ako tieto vajíčka vyrábali, dodnes nie je známa. Myslíme si, že boli naplnené tekutinou, ktorá ich zmäkčila. Tak bolo možné do nich upevniť pomocou špendlíkov kovové kúsky veľké niekedy aj jeden centimeter, čo je na malé slepačie vajíčko dosť veľa. Tí, ktorí ich takto zdobili, museli byť veľmi zruční. Kovové figúrky sú namáčané v sadre zafarbenej zlátenkou. Na štyroch z nich je vyrytý rok 1911 a na piatom rok 1913," hovorí riaditeľka.
V zbierke múzea, ktorá nepochybne patrí medzi najväčšie na Slovensku, sa nachádzajú aj kraslice zdobené batikovaním, oblepovaním slamou, otláčaním listov či slamou a čipkou. Výstava je verejnosti sprístupnená do konca tohto mesiaca.
