LUČENEC. Mestský park v Lučenci je vyhľadávaným miestom. Denne sa tu premelú stovky ľudí. Park bol založený v roku 1884 a patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Nachádza sa v ňom tridsaťpäť cudzokrajných drevín. Rozprestiera sa na ploche sedemnásť hektárov. Navštevujú ho všetky vekové kategórie. Deti by v ňom privítali stánok so zmrzlinou, mamičky tichšie zákutia pre spiace batoľatá a stálu strážnu službu.
Privítala by stálu stráž
Vo štvrtok popoludní svietilo slnko a v parku sa pohybovalo viac ľudí ako na rušnej hlavnej ulici v meste. Pani Zuzana Bernátová z Lučenca a jej dcérka Ema patria medzi jeho pravidelných návštevníkov. Denne tu strávia približne dve hodiny.
„Oddýchneme si tu. Emku začali zaujímať preliezačky a tu si príde na svoje. Keď si chce pospať, zvykneme chodiť do zadnej časti parku, kde sa nachádza menej ľudí. Mohli by tam zriadiť kútik pre mamičky. Privítala by som tiež stálu stráž," hovorí pani Zuzana. V parku sa hrávala už ako dieťa a Lučenec si bez neho vraj vôbec nevie predstaviť.
Do parku sa prišli vyblázniť aj žiaci zo školského klubu Základnej školy M. R. Štefánika v Lučenci. „Sme tu skoro každý deň. Po vyučovaní deťom dobre padne vyšantiť sa. V lete je tento park pre deti nenahraditeľný. Neviem, kde by sme chodili, keby nebol," hovorí Viera Bačová, ktorá dohliadala na dvadsaťpäť detí prvého až štvrtého ročníka.
Oslík Max sa teší veľkej obľube
Laura Rendeková z Tomášoviec si v parku najviac obľúbila oslíka. „Ja sem chodím aj s maminou. Sú tu super hojdačky a oslík Max, ktorý sa nechá pohladkať," teší sa Laura.
Maxa kŕmi aj Miško Michalák z Lučenca. „Niekedy mu hodím trochu trávy, aby nebol hladný. Už som ho aj pohladkal," pochváli sa Miško. Vikine Pukáčovej sa najviac páčia šmýkačky. „Chodíme sem často. Do parku sa vždy teším. Nikdy sa tu nenudíme," tvrdí Vikina.
Všetky deti sa však zhodli na tom, že najviac im tu chýba zmrzlina. „Na zmrzlinu chodíme do Laury. Je to síce blízko, ale zmrzlina v parku, to by bolo super," hovorí šesťročná Miška Tarabusová.
