PRAVICA/RATKOVSKÁ SUCHÁ/MARTINOVÁ. Niektoré obce majú vážne existenčné problémy. Starostovia nemajú peniaze ani na to, aby dokázali zabezpečiť prevádzku obecných úradov. Pre zlú finančnú situáciu niektorí najvyšší predstavitelia samospráv pracujú bez nároku na mzdu. Dediny vymierajú a domy skupujú chalupári.
Platu sa vzdal pred troma rokmi
V Pravici (okres Veľký Krtíš) žije 116 ľudí. Nezamestnanosť je tu vyššia ako sedemdesiat percent. Starosta obce Pavel Lenhard sa pred troma rokmi vzdal svojho platu. „Poslanci mi odsúhlasili mzdu vo výške 132 eur. Ročný rozpočet obce je len okolo 10 000 eur. Sotva to pokryje povinné platby. Som už na dôchodku, a preto som sa rozhodol, že sa svojho platu vzdám," hovorí starosta Pravice. Aby ušetril na kúrení, v zime úraduje vo vlastnom dome.
„V Pravici takmer v každom dome trú biedu. Títo ľudia nemajú z čoho zaplatiť dane. Je to s nimi ťažké. Minulý mesiac sme mali dva pohreby. Obidvoch nebožtíkov sme pochovali na náklady obce," hovorí starosta. Ľuďom vraj pomáha, ako vie. Odvezie ich do okresného mesta, pomôže pri vybavovaní sociálnych dávok. „Používam súkromné auto aj benzín. Veľakrát sa stane, že ma poprosí rodina, aby som ich s chorým dieťaťom odviezol k lekárovi. Potrebovali by autosedačku, no obec nemá ani len na ňu," tvrdí starosta, ktorý budúcnosť obce nevidí v ružových farbách.
„Do starých domov sa nasťahovali Rómovia. Sú takí, akí sú. Ich mentalitu nezmeníte. Kedysi robili na družstvách, no tie dávno skrachovali, a tak je väčšina z nich nezamestnaná. V Pravici žijú len tri rodiny, ktoré netrpia hmotnou núdzou. Pravica podľa mňa časom vymrie alebo sa stane dedinou chalupárov," myslí si Lenhard.
V starom dome takmer na konci dediny došlo začiatkom marca k vražde. „Magdaléna si zaklala muža. Tí dvaja už nemali zdravý úsudok. Stále pili. Veľa ľudí v Pravici pravidelne popíja. Čo iné sa tu dá robiť," hovorí Ružena, ktorá by sa najradšej odtiaľto odsťahovala.
Lenhard je starostom už piate volebné obdobie. V najbližších voľbách bude kandidovať opäť. „V predchádzajúcich voľbách som mal jedného protikandidáta. Neviem, či bude znovu kandidovať," dodá starosta.
Viac ako polovicu domov obývajú chalupári
Ratkovská Suchá patrí medzi menšie obce v okrese Rimavská Sobota. Jej ročný rozpočet je 13-tisíc eur.
„Najväčšie problémy sme zažili minulý rok v novembri a v decembri. Vtedy som nemal ani výplatu," hovorí Stanislav Palic, ktorý funkciu starostu vykonáva na polovičný úväzok a za svoju prácu poberá 340 eur. V dedine žije 61 ľudí. V takmer polovici domov bývajú chalupári, v tej zvyšnej seniori.
„Minulý rok sme museli jednu dôchodkyňu umiestniť do zariadenia opatrovateľskej služby v Banskej Bystrici. Zo zákona nám vyplynula povinnosť uhradiť 76 percent nákladov za jej pobyt. Išlo o sumu 993 eur. Dva mesiace som preto nemal výplatu," hovorí starosta. Má obavy, ako takéto spolufinancovanie utiahne chudobný rozpočet v budúcnosti. Opäť by mu hrozilo, že za svoju prácu nebude mať zaplatené. Budúcnosť Ratkovskej Suchej Palic nevidí nádejne. „Časom sa staneme rekreačnou oblasťou pre chalupárov. Už teraz obývajú polovicu domov v dedine," myslí si starosta.
Martinová je zadĺžená až po uši
Pravidelnú výplatu v Martinovej (okres Rimavská Sobota) má len málokto. Ani starosta by ju nemal, keby si nenašiel prácu v okresnom meste. Robí vo fabrike a doma sa po večeroch venuje problémom obce. Tých je neúrekom. Martinová je zadĺžená až po uši. Napriek tomu, že dlhy sa vyšplhali až do výšky 50-tisíc eur, starosta Eugen Radič je optimista. Nádeje vkladá do zosilňovača mobilného operátora, ktorý v minulom roku vybudovali na miestnom cintoríne, za čo obci každý rok pribudne do pokladne 1 330 eur.
„Obec v minulosti získala od Ministerstva školstva SR 26 555 eur na zriadenie materskej školy. Peniaze však bývalí zamestnanci úradu minuli a škôlka v dedine stále nie je. Preto ich musíme vrátiť späť," vysvetľuje starosta, ktorý sa ujal vedenia obce po výhre v doplňujúcich komunálnych voľbách v septembri 2006. Eugen Radič je starostom na polovičný úväzok, svoj plat však nevidel už niekoľko mesiacov. Na zlú finančnú situáciu Martinovej, v ktorej žije okolo dvesto ľudí, poukázal až audit, ktorý dal urobiť.
„Netušil som, že obec bude tak veľmi zadĺžená. Problémy sa vynárali len postupne. Záväzky máme aj voči sociálnej a zdravotnej poisťovni a daňovému úradu," spresňuje.
V obci sa realizuje len odvoz komunálneho a separovaného odpadu, ktorý platia z daní obyvateľov. Starosta by dlhy dediny chcel splatiť do dvoch rokov. Verí, že napriek nefunkčnému obecnému zastupiteľstvu a bez akýchkoľvek zamestnancov na obecnom úrade sa mu to podarí.
