BUZITKA. Obec Buzitka sa stala známa tým, že výsledky hlasovania voličov sa v posledných dvoch parlamentných voľbách zhodovali s celoslovenským priemerom.
„Buzitka tento priemer kopírovala aj v prezidentských voľbách," hovorí starosta Stanislav Jačmeník. Na túto zhodu má aj pohotové vysvetlenie: „V našej obci sa usadili ľudia z rôznych kútov Slovenska, ba aj potomkovia českých legionárov. Z pôvodných usadlíkov tu zostal už len rod Jačmeníkovcov. Rôznorodé zloženie predstavuje určitú vzorku Slovákov, ktorá kopíruje názory v krajine. V Buzitke býva 530 ľudí, čiže desaťtisícina Slovenska."
Buzitčania zatiaľ na voľby nemyslia
Hoci parlamentné voľby už pomaly klopú na dvore, v dedine vraj ešte predvolebnú náladu necítiť.
„Chodím medzi ľudí, občas čosi niekto utrúsi na Smer i SDKÚ, Fica i Dzurindu. Ľudia sú apatickí. Majú existenčné problémy, trápi ich nezamestnanosť a tento fakt sa možno odzrkadlí aj na účasti vo voľbách," myslí si starosta.
Netrúfa si podľa súčasnej nálady odhadnúť, aké sú v obci preferencie jednotlivých strán, ale istý si je v jednom.
„Smer to bude mať ťažšie ako v minulých voľbách, ale zvíťazí. Sulíkova SaS si poškodila tým, že chcela zlegalizovať marihuanu, ale tých päť až sedem percent by mohla dostať. Najsilnejšiu opozičnú stranu povedie do volieb Iveta Radičová. Tento fakt znamená pre stranu plus. Zmena lídra bola potrebná. Tipujem im takých pätnásť percent. Z maďarských strán to bude medzi Csákyho SMK a Bugárovým Most-Híd vyrovnané. Aj pre Slotovu SNS sa na Slovensku potrebné hlasy nájdu a KDH má svojich stálych voličov" tvrdí Jačmeník. Priznáva, že on sám nie je v žiadnej strane, ale vo voľbách mal za sebou podporu Smeru.
Politická satira by bola žiadaná
„Ľudia zazlievajú Ficovi najmä nezamestnanosť a nízke platy. Ja by som mu poradil, ako dať ľuďom prácu. Keď bola v Amerike prvá hospodárska kríza, dali ľuďom možnosť pomáhať pri výstavbe ciest. Keby pochytali všetci nezamestnaní do rúk lopaty, mali by sme diaľnicu do Košíc raz dva," tvrdí starosta. Doba je vraj taká, že si treba brať dobré príklady z minulosti, keďže v súčasnosti je ich ako šafranu.
„Politická satira by bola žiadaná, ale i herci, tak ako všetci ľudia, sú už asi unavení," hovorí starosta.
V júnových parlamentných voľbách sa zúčastní ako volič, v nasledujúcich komunálnych aj ako kandidát.
„O post starostu Buzitky sa budem uchádzať už po siedmykrát," tvrdí Jačmeník.
Názory odborníkov
Účasť na júnových parlamentných voľbách bude zrejme nižšia ako pred štyrmi rokmi, kedy k urnám prišlo takmer 55 percent voličov. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi analytikmi. Blížiacim sa voľbám do Národnej rady vraj chýbajú silné témy, ktoré by rozdeľovali spoločnosť. Voličov údajne nepresvedčí ani takzvaná maďarská karta. Dlhodobý pokles účasti tak bude podľa väčšiny oslovených expertov pokračovať aj v poradí siedmych parlamentných voľbách od roku 1990.
V prvých voľbách po páde komunizmu prišlo k urnám 95,39 percenta voličov; odvtedy účasť klesala s výnimkou roku 1998, kedy sa zvýšila o takmer deväť percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu hlasovaniu.
„Volebná účasť z posledných parlamentných volieb zrejme nebude prekonaná," povedal ČTK politológ Michal Horský. Nastávajúcim voľbám podľa neho chýbajú veľké témy s konfrontačným nábojom. „Prevažujú drobné šarvátky," dodal.
Zatiaľ je to pokojná vlna
Pokles účasti očakáva aj šéf agentúry MVK Pavel Haulík, podľa ktorého by pomohla výrazná mobilizačná kampaň. „Zatiaľ sa vezieme na pomerne pokojnej vlne, od vystúpenia premiéra Roberta Fica vo vzťahu k Mikulášovi Dzurindovi sa nič podstatné z hľadiska kampane neudialo," zhodnotil sociológ.
Predseda SDKÚ Dzurinda sa vzdal postu volebného lídra po tom, čo šéf vládneho Smeru Fico obvinil začiatkom roka SDKÚz prania špinavých peňazí.
Politológ Miroslav Kusý potvrdil, že záujem ľudí o voľby tlmí nevýrazný politický zápas. „Všetky strany súťažia v sociálnej oblasti, témy a slogany sú takmer rovnaké," uviedol. K výraznejšej mobilizácii vraj neprispieva ani dlhodobá dominancia vládneho Smeru. „Voliči majú pocit, že šance sú jasné a karty rozdané," doplnil.
Takto sme volili
Volebná účasť vo voľbách do Národnej rady
Rok, Účasť v percentách
1990 - 95,39
1992 - 84,20
1994 - 75,65
1998 - 84,24
2002 - 70,06
2006 - 54,67
(zs)
Mierny nárast účasti oproti minulosti, naopak, nevylúčil prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. „Účasť bude porovnateľná s minulými voľbami. Dokonca by ma neprekvapilo, keby bola vyššia," poznamenal. Záujem ľudí o politiku je vraj veľký, hoci zápas o kľúčové hodnoty a smerovanie Slovenska, podobný tomu v roku 1989, chýba. „Stabilizáciu volebnej účasti naznačili aj minuloročné voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské či krajské voľby," upozornil. Vo všetkých troch hlasovaniach prišlo k urnám viac voličov ako v predchádzajúcich.
Zrejme nezaberie ani maďarská karta
Oslovení analytici nepredpokladajú, že by téma slovensko-maďarských vzťahov a jej prípadná radikalizácia prispela k vyššej účasti. „Museli by nastať mimoriadne udalosti typu ohrozenia bezpečnosti štátu, aby sa premietli do vnútorných volieb," upozornil Horský. Haulík pripomenul, že to bude závisieť aj od konania víťaza maďarských volieb - národne orientovaného Fideszu. „Ak tie posolstvá nebudú priamo konfrontačné, šanca SNS ovplyvniť maďarskou kartou svoj volebný úspech bude výrazne menšia," dodal.
V minulosti viackrát spomínané počasie podľa expertov správanie voličov zásadnejšie neovplyvňuje.
