LUČENEC. Na Boženu Slančíkovú-Timravu jej rodáci nezabúdajú. Po známej spisovateľke sa volá Dom kultúry v Lučenci, miestne gymnázium, jej obľúbená studnička a čoskoro sa po rodáčke z Polichna možno bude volať aj minerálna voda. Príbuzných Timravy záujem teší.
Po spisovateľke sa volá aj dom kultúry
„Ľudia ju často nechápali a odsudzovali, pretože bola iná ako oni. Jednoducho, nezapadla medzi nich. Žila vo svojom svete, do ktorého len málokoho vpustila. Pozorne sledovala ľudí okolo seba, ich život a vo svojej próze sa ich snažila zobraziť cez ich vnútorný svet. Cez ich dušu," hovorí Zlata Petrivalská, najstaršia príbuzná známej spisovateľky. Žije v Lučenci a svoju tetu prežila o dvanásť rokov.
„Teta Božka zomrela v roku 1951. Mala 84 rokov. S mojím otcom boli dvojičky. Mali sa radi. Keď môj otec zomrel, teta bola v kúpeľoch. Domov sa vrátila práve vtedy, keď vynášali z bytu truhlu. Vtedy sa teta nahla k nej a povedala: Brat môj, my sme sa spolu narodili a spolu aj pôjdeme. Počkaj ma, prídem za tebou ešte v tomto roku. Tak sa aj stalo," hovorí spisovateľkina neter.
Timrava je pojem
Timrava vraj mala rada ľudí, ale nevedela s nimi nadviazať kontakt. Často sa preto hnevala sama na seba. Jej spôsob života bol iný, na aký boli dedinčania zvyknutí. Mnohým preto ležala osamelá žena v žalúdku. „O to viac nás teší, že aj po vyše polstoročí si ľudia na ňu spomenú," dodá pani Zlata.
Minerálnu vodu, ktorú chcú po nej pomenovať, navŕtali neďaleko Polichna. „Mohla by sa volať po našej rodáčke, po našej Timrave. Plnička by sa mala nachádzať neďaleko jej obľúbenej studničky, po ktorej si Timrava zvolila svoj pseudonym. Timrava je pojem a pomenovanie stolovej vody po nej by mohlo byť prospešné pre investora aj obec," myslí si starosta Polichna Július Slovenčák.
