HALIČ/HNÚŠŤA/HRUŠOV/KOKAVA NAD RIMAVICOU/ZLATNO. Tradícia stavania májov siaha až do obdobia antiky. Používali ich ako ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr stromy stavali ako prejav úcty a žičlivosti. Dnes ich dávajú pred domy dievčat, ktoré sú súce na vydaj. V Hrušove stavajú máj v tichosti, v Kokave nad Rimavicou so spevom a v Zlatne si pri tom zapália aj vatru.
Dievča darovalo svojmu vyvolenému košeľu
Kedysi chlapci stavali máje potajomky v noci. Túto tradíciu chcú udržať aj v obci Hrušov. Ján Brloš, pracovník osvetového strediska, si na stavanie májov dobre spomína. „Kedysi ich v dedine bolo veľa. Dnes ich postavia okolo päť. No stalo sa, že ich bolo aj desať, ale to sa už musia mládenci naozaj pochlapiť," hovorí Ján. Máj postavia aj pred tunajším obecným úradom.
„Stavajú ho chlapci spolu so starostom obce v noci 30. apríla. Dievčatá by o tom nemali vedieť, preto sa to deje pod rúškom noci," smeje sa Hrušovčan. Máje chlapci pred domom dievčat stavali spoločne. Dievča potom tomu svojmu darovalo košeľu a jeho kamarátom ručník.
V Zlatne založia aj vatru
V Zlatne je stavanie mája tradíciou. „Už asi štyridsať rokov," hovorí pracovníčka obecného úradu Alica Penerová. Vysoký strom postavia a ozdobia 30. apríla a potom na ihrisku zapália vatru. „Pri dychovke si zaspievame, pospomíname, skrátka sa zabavíme," dodá pani Alica.
Už teraz majú nachystané drevo na vatru aj vhodný strom na máj. „Spodnú časť vždy odložíme a vymeníme len vrch, ktorý vyzdobíme krepovými stužkami. Na vrchol priviažeme fľašu s pálenkou," hovorí. Máje chlapci v ich dedine už nestavajú tak často ako kedysi. „Tradícia vymiera. Ak tu o týždeň zazriete pred domom máj, máte šťastie. Už ich je naozaj málo."
No ľudia radi spomínajú na časy, keď boli takmer pred každým druhým domom. „V Zlatne bývalo zvykom, že sme v noci my, mládenci, šli do hory, kde sme vyťali strom a postavili máj dievčaťu pod okno. Veľakrát nám aj spadol, kým konečne stál tak, ako mal. Ale stálo to za to. Každá dievčina zavolala toho svojho dovnútra a rozprávali sa až do rána. Máj sme strážili, lebo sme si ich navzájom zotínali," s úsmevom na tvári hovorí Ján Matuška.
„Sympatický pán zo Zlatna tej svojej postavil štyri máje a potom si ju zobral za manželku. „Na máj sme uväzovali šatku a na obecný fľašku, ktorú nám potom starosta daroval. Veľmi sa mi páči, že sa tieto zvyky udržiavajú," tvrdí Ján, ktorý sa teší aj na tohtoročné stavanie mája.
Keď chlapi nevládzu, pomôže plošina
Folklórny súbor Kokavan pozná takmer všetky kokavské zvyky a tradície. Stavanie mája patrí medzi ne.
„Celé sa to začne 1. mája popoludní v centre obce. V súbore máme tridsaťpäť ľudí, ale niekedy je potrebná aj technika, aby sme máj postavili. Najväčší, ktorý sme tu mali, meral aj vyše dvadsať metrov," hovorí Jana Krotáková, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Kokave nad Rimavicou.
Máj zaobstarajú pracovníci obecného úradu, folkloristi ho len ozdobia stužkami a, tak ako inde, na jeho koniec priviažu fľašu s dobrou domácou pálenkou. Vypijú ju vtedy, keď máj zrúcajú. Folkloristi majú na sebe ľudové kroje a pri stavaní tancujú a spievajú.
„Spievame si naše kokavské piesne, prípadne tradičné, ktoré sa pri stavaní mája zvyknú spievať, ako napríklad: Máj, máj, máj zelený, pod oblôčkom sadený či Staviame my máje, čo nám dajú za ne," hovorí riaditeľka. Tejto akcie sa zúčastňujú aj heligonkári a iné ľudové súbory.
Zaspievajú si, až keď ho budú rúcať
V obci Halič budú v slávnostnom tóne máje iba rúcať. „Naša dedina bola kedysi remeselným mestom, kde sa tradície až tak veľmi neudržiavali. No teraz sa sem veľa ľudí prisťahovalo, a preto sa k tradíciám našich predkov chceme vrátiť. Máj postavia miestni hasiči tradične pri požiarnej stanici, a to tridsiateho apríla v podvečerných hodinách," vysvetľuje Vladimír Rehánek, starosta obce. „Dvadsiatehodeviateho mája ho budeme slávnostne rúcať. Bude nám pritom vyhrávať hudobná kapela Haličan," tvrdí starosta.
Máje stavali na Turíce
Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti si na stavanie májov spomína veľmi živo. „Máje stavali chlapci vždy na Turíce, teda štyridsať dní po Veľkej noci. Chlapec zorganizoval partiu kamarátov, o brezu priviazali fľašu s pálenkou a nadránom dievčaťu strom spoločne postavili. Máj sa staval k oknu, aby ho dievča videlo hneď, ako ráno vstane. Keď máj nemalo, ostalo smutné. Stávalo sa, že si dvaja chlapci konkurovali a jeden druhému postavený strom vypílili. Preto si ich museli poriadne strážiť," vysvetľuje Jaroslav Piliarik. Máje podľa neho staval chlapec dievčaťu, ktoré sa mu páčilo. „Bol to znak záujmu o dievča. Keď bol už vzťah medzi nimi vážny, dievča sa chlapcovi zavďačilo košeľou, ktorú mu darovalo," dodá riaditeľ.
