Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Denník písal v zajateckom tábore ako väzeň číslo 163788

Pamätníkov vojny ubúda. Vymierajú. Mikuláš Mózer má deväťdesiatosem rokov. Počas vojny sa dostal do zajateckého tábora. Keď mu bolo najhoršie, začal si písať denník. Zažltnutý zošit zachytáva život a pocity väzňa číslo 163788.

Mikulášovi Mózerovi ublížila vojna aj komunisti.Mikulášovi Mózerovi ublížila vojna aj komunisti. (Zdroj: ZITA SURÁKOVÁ)

Od príchodu až po koniec, kedy väzňov oslobodili Američania.

DIVÍN. Má len o dva roky menej ako storočný dom, v ktorom býva. Nohy a zrak mu už dobre neslúžia, no pamäť má výbornú. V poličke ukrýva denník. Písal ho v zajateckom tábore v Nemecku. Skrýval ho v čižme. Zub času na ňom zanechal stopy. Stránky v malom zošite zažltli, písmo vybledlo. Niektoré strany sa už nedajú čítať. No spomienky v hlave jeho pisateľa ostali. Akoby to bolo včera.

„Na tú hrôzu sa nedá zabudnúť. Mali sme strach, bola nám zima, trápili nás choroby. Mysleli sme len na slobodu, domov a na to, ako sa dosýta najesť," hovorí Mikuláš Mózer. Mal šťastie, prežil. Mnoho jeho spoluväzňov nie. „Mňa držali pri živote modlitby a oporou mi bol aj denník. Mám v ňom opísaný každý jeden deň vo väzení. Sú to bolestivé spomienky," hovorí Divínčan.

Skryť Vypnúť reklamu

Odpočúval hovory a bol aj kuriérom

Narodil sa 8. novembra 1912 v Martine. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, mal tridsaťdva rokov. „Tesne pre vypuknutím povstania ma pridelili k I. výhradnej rote k III. skupine. Zaradili ma ako zástupcu vystrojovacej roty. Veliteľom bol otec nášho pána prezidenta Vlado Gašparovič. Mal som na starosti výstroj a výzbroj mobilizovaných povstalcov. Po skončení mobilizácie ma armádne veliteľstvo odvelilo na Poštový úrad do Zvolena ako vojenského cenzora, kde som zodpovedal za prevádzku spojenia armády. Odpočúval som všetky civilné a vojenské hovory. Tesne pred pádom Zvolena ma opäť prevelili. Stal som sa kuriérom I. Československej armády na Slovenku. Na Donovaloch, kde sídlilo veliteľstvo, mi dali do rúk zalepenú obálku, ktorú som mal doručiť majorovi Alexandrovi Kordovi. Nikto mi nepovedal, kde ho mám hľadať. Chodil som po horách, dolinách, kým som ho nenašiel. Potom sme dostali rozkaz stiahnuť sa do hôr. Nemci vyčíňali. Okolo nás dunela streľba. Zajali nás na Kosodrevine. Kázali nám odhodiť batohy a kľaknúť si na zem. Objal som kamaráta Imra Šataru. Mysleli sme si, že nás zastrelia. Dodnes tomu nerozumiem, prečo nás nechali žiť," povie pán Mikuláš. Spomienky aj po rokoch bolia, ťažko sa ubrániť slzám.

Skryť Vypnúť reklamu

V tábore bol len číslom

V Liptovskej Osade ich zavreli do pivnice. „Bola nám zima, nevedeli sme, čo s nami bude, ale žili sme," hovorí pamätník vojny. Previezli ich do vojenského väzenia v Bratislave a po formálnom súde ich 13. decembra 1944 naložili do vozňov pre dobytok. Odvliekli ich do koncentračného tábora Stamulager. Väzeň číslo 163788 si začína písať denník.

„Utorok 23. 1. 1945 sme mali ťažký. Ráno nám kázali všetko si zbaliť a nastúpiť na odvšivavenie. Zaviedli nás do jednej miestnosti a pustili na nás vodu. Šaty nám dali do plynu. Nechali nás úplne nahých niekoľko hodín, až potom nám dali šaty. Večer nás zaviedli do jedného baráku bez okien. Bol silný mráz. Aby sme nezamrzli, celú noc sme chodili," číta z denníka.

Boli to ťažké dni. Väzňov trápil hlad, hnačky, mráz a strach. Dvadsiatehopiateho januára bol Mikuláš medzi tými, ktorých naložili do „dobytčáka" a viezli nevedno kam. „Cesta trvala deväť dní. Deväť nekonečných dní. Mali sme jedno vedro pre 46 ľudí. Po troch dňoch sme si už na smrad zvykli. Niekto z nás ani len netušil, kam nás to vezú," spomína dôchodca.

Skryť Vypnúť reklamu

Papier bol trpezlivý, veľa zniesol

Druhého februára ich vyložili v zajateckom tábore v nemeckom Altenburgu. V jednej miestnosti ich bolo tristo. Nie ľudia, ale čísla bez mena. Kto mal šťastie, dožil sa rána.

_vazen2.jpg

„Strava bola biedna. Ak sme si chceli prilepšiť, chodili sme na smetisko zbierať kožky z kalerábu alebo repy. Dozorcovia nás bili. Tých, ktorí nevydržali, pochovávali do spoločnej jame, ktorá bola neustále odkrytá. Ja som sa modlil, dúfal a písal si denník. Papier je trpezlivý, veľa znesie. A my sme tiež veľa zniesli," povzdychne si bývalý zajatec. Ma chvíľu preruší rozprávanie a uprie pohľad do okna. Vonku svieti slnko. Je jar. „Aj v tábore sme sa tešili na jar. Mrazy boli neznesiteľné," dodá.

Američania oslobodili tábor trinásteho apríla. Devätnásteho je posledný dátum, kedy si Mikuláš zaznamenal deň v tábore. Domov sa vrátil 12 júna. Denník si priniesol so sebou. Dlho nedovolil, aby ho jeho blízki čítali. Až po čase. Na jeho listy padali slzy. Potoky sĺz. Za šesťdesiatpäť rokov sa začítalo do väzenských zápiskov mnoho ľudí.

Z riaditeľa sa stal skladník

Neskôr sa Mikuláš stal riaditeľom školy. Mal rád svoje povolanie. V roku 1973 ho vylúčili zo strany. Nastalo ďalšie ťažké obdobie v jeho živote.

„Škoda, že som si aj z tej doby nepísal denník. Bolo by to tiež zaujímavé čítanie. Po vylúčení zo strany ako pravičiarskeho oportunistu začalo moje ďalšie utrpenie. Trestali ma, ako sa dalo. Nevedeli mi odpustiť, že som odmietol spoluprácu s ŠTB a napísal pozdrav prezidentovi Slobodovi a Dubčekovi, ktorý som prečítal na začiatku školského roka 1968-1969. Ťažko som si hľadal prácu. Stal som sa nežiadúcim. Robil som natierača, robotníka, fotografa, skladníka i filmy som premietal. Vtedy som častokrát spomínal na povstanie a tábor. Cítil som krivdu. Bojoval som za vlasť, za slobodu, no cítil som sa ako v kazajke. V roku 1990 sa mi ospravedlnili. Vtedy som mal sedemdesiatosem rokov. Teraz mám deväťdesiatosem," povie pán Mikuláš.

Prežil dve svetové vojny. Pamätníkov tých ťažkých čias nemilosrdne ubúda. Vymierajú. Ostávajú len spomienky. Po Mikulášovi zostane aj denník, ktorý písal väzeň číslo 163788.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 913
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 052
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 803
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 745
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 698
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 585
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 091
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 490
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 303
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 131
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

J.Mikas: Plošné testovanie je užitočné, môže ovplyvniť vývoj pandémie

Hlavný hygienik registruje obavy ľudí navštíviť odberné miesta, najmä z dôvodu možného rizika prenosu nákazy.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Ani v predvečer testovania nevedia či otvoria všetky odberné miesta

Podľa všetkého budú v Hnúšti chýbať zdravotníci.

Odberné miesta sú v Hnúšti prichystané, samospráva ešte nevie či budú všetky v sobotu aj otvorené.

Prudký nárast zistených prípadov ochorenia Covid-19 zaznamenal okres Poltár

Pribudol aj ďalší rekord v rámci jedného dňa. Testy odhalili 3 363 prípadov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?