Aj na Slovensku deti hladujú, ohrozujú ich potkany, majú svrab i vši. V okolí Rimavskej Seči je vysoká koncentrácia rómskej populácie. Detským lekárom je tu Dušan Rybár, ktorý je zároveň aj odborníkom pre problematiku rómskeho etnika v Detskom fonde organizácie Spojených národov. Hovorí, že rómsky mesiac trvá len sedem dní. Teda týždeň, keď Rómovia dostávajú peniaze od štátu.
RIMAVSKÁ SEČ. Rómska populácia na Slovensku tvorí okolo jedenásť percent obyvateľstva. Sú však okresy, kde žije viac rómskych rodín, ako je slovenský priemer. Jedným z nich je aj okres Rimavská Sobota. V niektorých tunajších obciach žije viac Rómov ako majoritnej skupiny. Rimavská Seč je priam modelovým príkladom. Pre mnohých lekárov je strašiakom, pre Dušana Rybára výzvou. Nastúpil sem dobrovoľne pred viac ako tridsiatimi rokmi.
„Už tri rokov nadsluhujem. No moju ambulanciu nie a nie vymeniť za pohodlný život na dôchodku," s úsmevom na tvári hovorí pediater. Jeho pacientmi sú väčšinou rómske deti s diagnózami typickými skôr pre rozvojové krajiny. Je medzi nimi vyššia chorobnosť i úmrtnosť.
V rómskych rodinách býva veselo len týždeň
„Rómsky mesiac trvá len sedem dní. Od dvadsiateho do dvadsiatehosiedmeho. Vtedy dostávajú od štátu peniaze. V chatrčiach sa oslavuje, pije a zabáva. Väčšina detí sa až vtedy naje dosýta. Rómovia si nevedia zadeliť peniaze. Nemyslia na to, čo bude o týždeň. Tak je to aj s ich zdravím. K lekárovi prídu až vtedy, keď sú veľmi chorí. Pred troma týždňami prišla ku mne matka s malým dieťatkom. Malo zápal mozgových blán. Umrelo. Keby prišla skôr, mohlo žiť," hovorí lekár.
Má pod palcom osady, v ktorých sa odpadky kopia vedľa domov. Sú rajom pre hlodavcov. „Videl som už veľa pohryzených detí. Batoľa, ktorému potkan odhryzol takmer celý nos. Pred štyrmi rokmi som mal za týždeň až sedem pohryzených detí. Hlodavce útočia aj na dospelých, ale tí sa im vedia ubrániť. Deti nie. Posielam ich do Lučenca k infektológovi, ktorý zabezpečí očkovanie proti besnote. Ide o špeciálne očkovanie, ktoré obsahuje tri až päť injekcií. Veľa detí ich však ani nedoberie. Ich matky nemajú peniaze na cestu do Lučenca," spomenie jeden zo stále aktuálnych problémov lekár.
Termíny povinných očkovaní ignorujú
Aj povinné očkovania sú medzi rómskou populáciou problémové. Matky sa mu vyhýbajú. Termíny očkovania svojich detí ignorujú. „Ony sú už raz také. Zdravie podceňujú. A preto musí byť v strehu lekár. So sestričkou vyrazíme do terénu a očkujeme priamo v chatrčiach. Pred psami nás chráni moja veľká taška," tvrdí Rybár. Keď sem nastúpil, deti trápili osýpky, mums, ružienka, ovčie kiahne, svrab, vši či žltačka. Väčšinu z nich sa mu postupne podarilo zlikvidovať. Dokonca aj chorobu špinavých rúk, čiže žltačku. Ale svrabu a všiam sa darí dodnes. Problémom sú aj hlísty a mrle. Téma nie veľmi obľúbená, o ktorej je však potrebné hovoriť.
„Videl som deti, ktorým hlísty vychádzali von cez ústa a nos. Takéto deti sú chudé a bledé. Parazity žijú v črevách a odoberajú im živiny. Bolí ich brucho, majú hnačky a sú nervózne. Infekcii možno predchádzať prísnou hygienou. A práve tá je v rómskych osadách biedna. Deti sa tu hrajú so psami, mačkami, v dome nemajú vodovod, niektorí ani elektriku, a tak sa tieto ochorenia šíria rýchlo," tvrdí lekár.
Pediater v rómskej komunite musí byť dobrým psychológom, gynekológom i chirurgom. „No poznal som kolegu, ktorý bol aj zubárom," zavtipkuje v snahe nadľahčiť ťažkú, ale aktuálnu tému pediater.
Ak neporodí v šestnástich, považujú ju za menejcennú
S Rómami to ide dole vodou od deväťdesiatych rokov. „Zanikli poľnohospodárske družstvá, výrobné fabriky, začali sa menej stavať štátne byty. Najprv boli sociálne dávky štedré, potom sa zvýšilo nájomné, štát z dávok ubral, zvyšovala sa nezamestnanosť a Rómovia postupne stratili pracovné návyky. Pre niektorých sa stali jediným zdrojom príjmu prídavky na deti a tak ich plodia, aby mali z čoho žiť," tvrdí Rybár.
Kto si v pätnástich rokoch založí rodinu, je medzi svojimi hrdina. Ak dievčina neporodí do šestnástich, považujú ju za menejcennejšiu ako rovesníčky, ktoré už kočíkujú.
„Mal som dvanásťročnú žiačku základnej školy, ktorá už bola mamičkou. V rómskych rodinách často dochádza k incestu. Dcéra má s vlastným otcom tri deti a nikdy sa o tom nikto nedozvie. Potomkovia z takýchto vzťahov logicky zaostávajú vo vývoji. V mentálnom aj fyzickom. Poznám ženu, ktorá má sedem detí s piatimi mužmi. O rok môže mať ďalšie so šiestym. Deti sú zdrojom jej príjmu. Do môjho rajónu patrí aj osada Chrámec. Žijú tu tri ženy, vekom ešte deti, ktoré majú spolu dvadsaťštyri detí. Rómske ženy nemajú na antikoncepciu peniaze. Ich muži pijú. Ak im ich partnerka nevyhovie, dobijú ju. Deti plodia najmä pod vplyvom alkoholu," vykresľuje situáciu z rómskych chatŕč pediater.
Rozdáva, šaty, topánky aj hračky
Do základnej školy odporúča len deti, ktoré majú hmotnosť aspoň dvadsať kíl. No mnohé z nich majú len osemnásť, ba aj menej.
„Veľa z nich hladuje. Pred podporou v niektorých rodinách nemajú čo do hrnca. Podľa fyzických príznakov vidím, že hladujú. Tie deti sú pekné ako obrázok, ale majú smolu, narodili sa do zlého prostredia," opäť si povzdychne Rybár, ktorý pracuje aj pre Detský fond Organizácie spojených národov (UNICEF). Je odborníkom pre problematiku rómskeho etnika.
„Niekoľkokrát do roka donesiem z Bratislavy za auto šiat, topánok i hračiek. Rozdám ich mojim pacientom. Ale len takým, ktorí chodia na preventívne prehliadky, na povinné očkovania alebo kontroly. Týmito darmi ich chcem motivovať, aby nepodceňovali lekársku starostlivosť," vysvetľuje lekár.
Rómske matky utekajú aj z pôrodnice. Niektoré preto, lebo ich doma čakajú ďalšie hladné krky, o ktoré sa nemá kto postarať, iné zase preto, že ich druh by si domov priviedol inú ženu, keby sa nepoponáhľali splniť mu jeho sexuálne chúťky.
Deti rodia deti, o ktoré sa nevedia postarať
Rimavská Seč, Janice, Zádor, Cakov, Ivanice, Číž, Lenartovce, Chanava, Vlkyňa. To je rajón Dušana Rybára. „Ročne sa tu narodí okolo šesťdesiat detí, z čoho 90 percent pripadá na rómsku populáciu. Rodia sa do žalostných podmienok. Do hygienicky nevyhovujúceho prostredia. Pijú závadnú vodu, hladujú. Mladí rodičia sa nevedia o svoje deti postarať. Keby nie ich mám a starých mám, úmrtnosť by bola ešte vyššia. Aj preto som tu. Títo ľudia ma potrebujú. Situácia v ich komunite je z roka na rok horšia. Pripomína to bludný kruh. Poznám lekárov, svojich kolegov, ktorí špinavé deti pošlú najskôr domov umyť sa, až potom ich ošetria. Ja by som to nikdy neurobil. Mám tie deti rád a pomáham im, ako môžem," zdôvodňuje svoje pôsobenie v rómskej komunite Dušan Rybár.
