CINOBAŇA. Už tretí ročník prehliadky heligonkárov v Cinobani predstavil takmer štyrom stovkám divákov vyše tridsať heligonkárov. Najstarší z nich mal osemdesiat rokov, najmladší dvanásť.
„Spev je ako liek a hudobný nástroj tiež napomáha ku kráse a nálade. Harmonika - heligónka v rukách toho správneho majstra je hrdosťou nášho regiónu. Som šťastná, že máme dobrých heligonkárov, ktorí ochotne príjmu pozvanie do Cinobane," povedala starostka obce Mária Švikruhová.
Každý nástroj mal iný hlas
Ešte pred samotným programom sa niektorí heligonkári rozcvičovali a tak obcou zneli zvuky tohto hudobného nástroja už pred otvorením podujatia. Každá heligónka mala iný hlas. Muzikanti hrali na nich s citom. Vtedy vraj vydržia dlhšie aj bez opráv. Medzi účinkujúcimi postával najstarší heligonkár Ondrej Strapko. Hoci už má osemdesiat rokov, na heligónke si zahral ako mladík. Čiperný dôchodca už v roku 1975 založil prvú kapelu, v ktorej hrali mentálne postihnutí ľudia.
„Kapela mala päť členov. Mali sme medzi sebou chlapca, ktorý bol vynikajúci tenorista. Predtým, než sa dostal do ústavu, spieval v robotníckom spevokole. Dokonca sme mali aj cimbalistu. Tí ľudia zrazu dostali inú chuť do života, chodili sme po vystúpeniach a mali sme z toho úprimnú radosť. Muzikoterapia im pomohla," priblížil začiatky kontaktu s hudbou pán Ondrej. Do Cinobane chodí rád. Prirástla mu k srdcu. Hrať bude dovtedy, kým bude vládať
Heligonkári hrali skvele
Stretnutie heligonkárov zorganizovala tretiu májovú sobotu obec. Stretli sa na ňom muzikanti z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Z Hrušova pricestoval Anton Bendík.
„Som tu prvýkrát, ale neľutujem. Toto stretnutie je vynikajúce. Moji kolegovia hrajú skvele a obecenstvo tlieska," vyznal sa pán Anton. „Nálada a vystúpenie majstrov heligonkárov vyvoláva vo mne hlboký dojem. S manželom sme doslova dojatí. Chodíme aj na stretnutie heligonkárov na Budinej, ale musím povedať, že v Cinobani sa mi páči viac," povedala diváčka Viera Korimová.
