Starostovia hovoria: Ak nám štát nedoplatí výpadok na podielových daniach, zavrieme úrady, zrušíme školy, škôlky, vypnú nám plyn, elektriku, prídu exekútori a posledný, kto bude z obce odchádzať, sfúkne sviečku.
LUČENEC. Niektoré obce dostali od štátu na jún sumu, ktorú zarobí Slovák s priemerným platom za mesiac. Samosprávy prestávajú platiť faktúry, niektoré nevyplatili mzdy a odvody a nemôžu sa uchádzať o európske projekty so spoluúčasťou. Starosta Rapoviec, Ivan Eibner, má na stole pripravené dva projekty, na ktoré má sľúbené peniaze z fondov. Nevie, či má v nich pokračovať, lebo obec nemá na odvoz smetí, nie to ešte na päť percentnú spoluúčasť v státisícových projektoch.
Výška podielových daní, ktoré tvoria pre menšie samosprávy väčšinu príjmov, sa dostali v posledných mesiacoch pod kritický bod. Obciam na juhu Slovenska nestačia ani na fixné náklady spojené so základným chodom a výkonom prenesenej štátnej správy, ako sú napríklad školy, škôlky a sociálne služby. Starostovia volajú po radikálnej zmene financovania a vyzývajú štát, aby im urýchlene uhradil výpadok na daniach, lebo hrozí kolaps samospráv.
Kam to poslať
„Minulý mesiac sme dostali od štátu okolo štyri tisíc eur. Tento už len dve tisíc a nejaké drobné. Mám to poslať Ficovi, či Kaliňákovi nazad, alebo čo s tým mám urobiť? Veď to je katastrofa," opisuje situáciu starosta obce Rapovce (neďaleko Lučenca) s približne tisíc obyvateľmi a takmer 40 percentnou nezamestnanosťou.
Eibner tvrdí, že za situáciu v obciach môže štát a Ficov kabinet. Istý podiel pripisuje aj Združeniu miest a obcí. „Združenie urobilo veľkú chybu, keď odsúhlasilo vláde zníženie percenta podielových daní. Kompetencie nám dali, ale bez peňazí. Teraz tvrdia, že sme to chceli my. Bol by som strašne rád, keby som nemusel financovať školu, či škôlku a zostali by štátu."
Ekonómka Marta Máňová bez dlhých úvah upresňuje. Od januára do júna tohto roku Rapovce dostali menej o 40 tisíc eur oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Príjmy z podielových daní postupne klesali z januárových 20 tisíc až na júnové dno 2022 eur.
„Mesačné fixné náklady obce sa pohybujú okolo 14 500 eur, z toho na mzdy a odvody idú viac ako dve tretiny. Tento mesiac sme ešte nezaplatili mzdy ani odvody," hovorí Máňová.
Dedina evidentne nie je v dobrej finančnej kondícii. Vidno síce, že opravovali chodníky, ale obecnú cestu lemujú neodvezené vrecia so smeťami. Eibner priznáva problémy.
„Faktúry za smeti nevieme uhradiť. Požiadali nás, aby sme zaplatili aspoň polovicu, lebo..." dodáva starosta.
Eibner sedí v kancelárii nad hŕbou papierov rozložených na stole. „Futbal. Jediná zábava pre ľudí. Nemáme ani na zaplatenie rozhodcov," prehodí a potom rukou bezmocne rozhrnie rozpracované projekty. Pichne do jedného z hárkov a pokračuje: „Lokálna infraštruktúra. Rómovia. Na zdravotné stredisko mám sľúbených 560 tisíc eur, ale päťpercentná spoluúčasť obce. Mám ho odovzdať? Verejné osvetlenie, rekonštrukcia. Mám odovzdať projekt? Ako ho zaplatím? To je totálne znefunkčnenie samospráv."
Starosta Rapoviec vidí jediné riešenie. „Okamžite, ale okamžite" musí štát obciam doplatiť 70 percent podielových daní, na ktoré majú nárok. Eibner tvrdí, že najprv vypnú elektriku, potom plyn, prestanú odvážať smeti, ľudia nedostanú výplaty a posledný človek, ktorý bude odchádzať z obce sfúkne sviečku. Blackout!
„Bude to reťazová reakcia, na konci ktorej budú exekúcie a adios. Neverím, že štát nemá nejakú rezervu, keď majú na odstupné a bavoráky. Ak to do polovice júla nevyriešia, nezostane nám nič iné, len za posledné peniaze posadiť ľudí do autobusov a prísť pred úrad vlády. Nech sa o nich postarajú."
Nemáme čo škrtať
Buzitka neďaleko Fiľakova už dosiahla na dno. Starosta Stanislav Jačmeník, ktorý šéfuje obci už 24 rokov bez prestávky a je jedným zo zakladateľov Združenia miest a obcí, si na podobnú situáciu nepamätá. Na tento mesiac dostalo viac ako 500 obyvateľov dediny od štátu 1150 eur. Je to len o niečo viac ako desať percent obvyklého príjmu a lepší mesačný zárobok jedného Slováka.
„Pri všetkej skromnosti potrebujeme na základné funkcie minimálne desať tisíc eur. Vedeli sme, že príjmy z podielových daní sú pre obce ako mačka vo vreci. Rátame aj s výpadkami, ale pri desiatich percentách končí všetka sranda," hovorí Jačmeník.
Vedenie obce urobilo škrty už v minulom roku. Teraz tvrdí, že už nie je kde sporiť. Zamestnanci? Na obecnom úrade pracujú dve zamestnankyne a upratovačka na pol úväzku.
„Štát nás dostal do neriešiteľnej situácie," dodáva Jačmeník.
Podľa starostu Buzitka už nemá kde škrtať. „Keď niekto hovorí o šetrení v obciach, nevie o čom hovorí. Boli by to promile, alebo niekoľko percent. Platy sú dané tabuľkovo. Ak by sme na výšku miezd siahli, zamestnanec nás môže žalovať na súde a vyhrá. Energie. Osvetlenie šetrí promile z výdavkov, to je nič."
Jačmeník vidí jediné riešenie. Štát musí urýchlene sanovať výpadok z daní, ale aj zrovnoprávniť podielové dane. Podľa starostu štát znevýhodňuje obyvateľov dedín oproti ľuďom z miest.
„Keby sme dostávali na jedného obyvateľa toľko isto, ako napríklad v Bratislave, či v Košiciach, mesačne by sme si polepšili o päť až desať tisíc eur, a to nie je zanedbateľná suma," dodáva.
Podľa Jačmeníka štátu chýba na tento pol rok pre obce okolo 195 miliónov eur. „To nie je čiastka, ktorá by sa nedala nájsť."
Buzitka je jednou z obcí, ktoré majú ešte záchranný pás. Dane od miestnych podnikateľov. Česká firma už spustila v obci projekt solárnej elektrárne Buzitka Solar a postupne ju rozširuje. Starosta Jačmeník predpokladá, že v blízkej budúcnosti by mohli na daniach získať ďalších približne 35 tisíc eur ročne.
Obce strašia faktúry
Obec Tomášovce, vzdialená niekoľko kilometrov od Lučenca, nevie, čo má riešiť skôr. Záplavy, alebo katastrofálny výpadok príjmov od štátu, ktorý ohrozuje elementárny chod? Všetko naraz.
Domy pri ceste lemujú vrecia s pieskom, čo je neklamný znak, že sa obcou prehnala veľká voda. Starosta Karol Dovala každú chvíľu osobne alebo cez telefón rieši problémy a posiela niekoho pomáhať miestnym. Popri tom hovorí o kritickej situácii v obci.
Tomášovce by potrebovali chodníky, opraviť rozbité cesty, okrem toho nemajú funkčnú kanalizáciu a rozsypala sa im čistička odpadových vôd. O investíciách momentálne ani neuvažujú. Rozmýšľajú nad tým, z čoho zaplatia faktúry, mzdy a odvody. Úver si už nemôžu zobrať. Z približne 250 tisícového úveru splácajú aspoň úroky. Nezaplatené faktúry sa momentálne pohybujú okolo desať tisíc eur.
Ekonómka Dana Tisoňová hovorí, že výpadok na podielových daniach je za pol roka 38 tisíc eur. Na mesiac jún dostali od štátu 2700 eur. Starosta Dovala zdôrazňuje, že dostávali z podielových daní mesačne priemerne 22 tisíc eur.
„Neviem, čo budeme robiť. Asi budeme musieť pozamkýnať obecné úrady, zrušiť osvetlenie školu, škôlku. Z podielových daní nepokryjeme ani to, čo musíme zo zákona. Možno nejaké energie, a možno ani to nie," komentuje situáciu starosta.
Cesty v obci sú v dezolátnom stave. Spojnicu medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom starosta navrhne v najbližších dňoch zavrieť. Hovorí, že po nej nemôžu už jazdiť ani osobné autá, nie to ešte kamióny.
Na otázku, kde by začal škrtať z výdavkov, sa Dovala len pousmeje. „Nemáme koho prepustiť, už teraz nám chýbajú ľudia. Dokonca ani úrad nemôžme zavrieť, lebo aj keby išli ľudia na dovolenky, museli by sme ich platiť. Som starostom osem rokov, ale toto tu ešte nebolo.
Starosta: Štát je k obciam nespravodlivý
BUZITKA . Starosta Buzitky a jeden zo zakladajúcich členov Združenia miest a obcí Stanislav Jačmeník dlhodobo kritizuje systém rozdeľovania podielových daní. Tvrdí, že štát znevýhodňuje obce oproti mestám. Koeficient, podľa ktorého obyvatelia miest dostávajú viac na hlavu ako dedinčania, je nespravodlivý.
„Poukazoval som na to už vlani. Koeficient podľa veľkosti je nespravodlivý. Obyvateľ Bratislavy dostáva dva a pol krát viac ako obyvateľ Buzitky. Prečo?," pýta sa Jačmeník.
Nerovnoprávnosť rozdeľovania daňových príjmov ilustroval na príklade z tohto roku. „Keď vláda kompenzovala výpadok na daniach štátnou dotáciou 33 miliónov eur, Bratislava z toho dostala približne dva eurá na obyvateľa a Buzitka 33 eurocentov. Tieto koeficienty by sa mali zrušiť, aby sa zachránili obce. Veľké mestá majú aj iné príjmy, iné dane," argumentuje starosta.
Jačmeník označil odstránenie alebo vyrovnanie koeficientov za jedinú cestu, ktorá by pomohla zachrániť malé samosprávy.
„Takýmto prístupom štát ohrozuje samosprávy a hrozí aj rozvrat verejnej správy. Skoro tisíc obcí má do 500 obyvateľov. Všade je prenesený výkon štátnej správy. Kolaps obcí si vláda nemôže dovoliť. Keby nepreniesol štát časť kompetencií na obce, tak nech zahynie samospráva, ale to nie je riešenie. Vidíme to pri povodniach. Zabezpečuje to civilná ochrana, alebo štát? Vždy starosta a samospráva," dodáva starosta Buzitky.
(wm)
