REVÚCA. V rámci Dní mesta už po tretíkrát usporiadalo okresné mesto súťaž Miss región Gemer. Tretí ročník dopadol nad očakávanie, hoci sa kvôli dažďu presunul do kultúrneho domu. Deväť finalistiek bojovalo až do konca a víťazstvo si nakoniec odniesla Janka Kožiaková z Tisovca.
Pred porotu si zastalo deväť finalistiek
„Po dlhšej odmlke usporiadalo mesto Revúca v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v poradí už tretí ročník súťaže Miss región Gemer. Záštitu nad ňou prevzala naša agentúra. Myslím si, že súťaž aj napriek nedostatku času na prípravu prekonala naše očakávania," hovorí majiteľ agentúry 4 PUBLIC PROMOTION Peter Balogh. Po štyroch kastingoch, ktoré sa konali v Tisovci, Rimavskej Sobote, Rožňave a Revúcej, si pred porotu zastalo deväť dievčat. Jedinou podmienkou bol vek od 16 do 22 rokov a trvalé bydlisko v regióne Gemera. „Porota v zložení primátorky mesta Evy Cireňovej, riaditeľa Mestského kultúrneho strediska v Revúcej Jána Benda, kapelníka skupiny Metalinda Petra Sámela a bubeníka Petra Kollára rozhodla o troch najkrajších dievčatách," hovorí Balogh.
Na seba je kritická
Titul Miss Gemera si odniesla Jana Kožiaková z Tisovca. Dvadsaťročná Tisovčanka sa do súťaže prihlásila sama. Na súťaž ju prišli podporiť najbližšia rodina a kamaráti. Ich predpovede sa stali pravdou. Pri vyhlásení jej mena už nebolo pochýb, že najkrajšou Gemerčankou je práve ona.
„Som skutočne spokojná a šťastná, že som Miss región Gemer. Ďakujem všetkým, ktorí o tom rozhodli a mojej mamine, ktorá ma v tom podporuje. Je jednoducho skvelá. Mala som pocit, že sa umiestnim v prvej trojke, no nakoniec som odišla domov s prvým miestom, čo je úžasné," tvrdí Janka. Na seba je vraj veľmi kritická.
„Pred súťažou som cvičila intenzívnejšie ako inokedy. Opaľovala som sa, robila som si rôzne masky, aby som mala krásnu pleť a upravila som si jedálny lístok. Pred súťažou som sa bola nalíčiť a učesať, aby som vyzerala čo najlepšie. Cvičím aerobik asi od svojich pätnástich rokov, rada behám, plávam i bicyklujem. Jednoducho, mám rada pohyb," tvrdí sympatická slečna, ktorá si ako víťazka odniesla množstvo hodnotných cien. V súťaži ju podporoval aj jej priateľ. „Môj priateľ ma podporuje, je zlatý a tolerantný, čo sa mi páči. Keď som vyhrala bol veľmi rád a povedal, že je na mňa hrdý," dodáva Janka, ktorá má už za sebou nejaké kastingy a tvrdí, že šťastie treba pokúšať.
Skúsiť šťastie prišla aj devätnásťročná Silvia Sikorská z Hrachova. Hoci víťazka môže byť len jedna, zo súťaže si odniesla veľa skúseností. „S dievčatami sme si rozumeli od prvej chvíle. Podporovali sme sa aj tesne pred súťažou a dodávali sme si odvahu a rozvahu," hovorí Silvia. Prehliadka v plavkách sa jej páčila najviac. „Cítila som sa veľmi príjemne, podpora publika bola neuveriteľná. S číslom jedna som sa objavila ako prvá. Keď sa spustil potlesk, moje sebavedomie sa priam vznášalo," spomína na súťaž, na ktorú sa vraj špeciálne nepripravovala. „Dávala som si pozor na stravu a pohyb. Neprejedávam sa. Aj keď sú momenty, kedy sa neovládnem, no potom idem von a nejakým pohybom sa to pokúšam dodatočne napraviť. Určite nemám ideálnu postavu. Podľa mňa nie je dôležité byť dokonalá, ale aby som sa páčila sama sebe," tvrdí Silvia, ktorá by sa raz chcela zúčastniť aj súťaže väčšieho rangu. Či by chcela pracovať v modelingu, však nevie posúdiť. „Modeling je o trpezlivosti, čase a aj známosti. Nie je to ako v rozprávke. Reálny život funguje inak. Ja teraz chcem pracovať a rozvíjať kariéru. A neskôr aj budovať rodinu," dodáva Silvia, ktorú podporoval a po jej boku stál priateľ.
Zuzka prišla skúsiť šťastie
Zuzka Kvietková z Kocihy sa stala víťazkou Miss školy Hrachovo 2002/2003. Preto skúsila aj súťaž v Revúcej. „V tejto súťaži som viac-menej skúšala šťastie, no nepodarilo sa. Bol to však pre mňa jeden veľmi pekný zážitok a nová cenná skúsenosť," hovorí Zuzana, ktorá sa o svoju postavu vraj starať nemusí. Fitko má doma. „Nedržím žiadne diéty. O postavu sa mi stará moja veľká záhrada, ktorá je mojou záľubou a kde je veľa práce hlavne v letnom období. Ona je mojím domácim fitkom," hovorí sympatická súťažiaca. Svoje šťastie už týmto smerom pokúšať nebude.
„Za sebou mám viacero modelingových firiem, no úspech som mala iba v jednej. Neskôr sa mi do tohto môjho sna priplietla autonehoda, ktorá bola veľmi vážna a trvalo mi dlho, kým som sa z nej dostala. Veľmi mi pomohol šport a chuť znova chodiť, behať, byť ako predtým. V modelingu som veľa šťastia nemala, a to hlavne vďaka mojej výške. Stále ma však táto sféra zaujíma, chcela by som skúsiť fotomodeling alebo sa stať fotografkou a posúvať svoje skúsenosti ďalej," dodáva Zuzka, ktorá si podala niekoľko prihlášok na vysoké školy.
