KLENOVEC. Folklórny súbor Gymnik z Bratislavy sa dnes predstavil na záver trojdňového 32. ročníka Gemersko-malohontských slávností Klenovská rontouka, ktoré sa konali v Klenovci v Rimavskosobotskom okrese.
Na javisku vystúpili aj folkloristi zo súboru Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. Dnešný popoludňajší program v Pásme Krokom krok, tak sa mení rok..., otvorili detskí folkloristi. Muzikanti, speváci a tanečníci zo súborov Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej, Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte a domáce - Zornička a Mladosť.
„Súčasťou festivalu boli aj dnešné dopoludňajšie evanjelické služby Božie. S ľudovými programom v kresťanskej kultúre sa počas nich predstavili členovia folklórnych súborov Rimavan z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca a domáci detský folklórny súbor mladosť,“ uviedla riaditeľka Klenovskej rontouky Stanislava Zvarová.
Remeselné i gastronomické dvory
Návštevníci folklórneho festivalu, ktorý je najväčším v tomto regióne, mohli počas troch dni sledovať nielen programy hudby, tanca a spevu, ale zavítať aj do remeselných a gastronomických dvorov. Domáci otvorili Klenovský dvor, ale aj Lomovský, Detský, U starých mám, tiež Gazdovský, Poľovnícky, Rezbársky, či Štrúdľový. V každom z nich počas troch dní ponúkali vlastné špeciality či program.
Súčasťou podujatia boli aj jarmočné dni, viaceré výstavy a živá prezentácia ovčiarstva spojená s ochutnávkou špecialít z ovčieho mlieka a mäsa. Organizátori Klenovskej rontouky tohto roku ponúkli návštevníkom nielen spev, hudbu a tanec, ale i viacero sprievodných podujatí. Okrem iných súťaž o starostov dukát, vo varení baranieho guľášu, príprave pre Klenovec typického syrca a v pečení sladkého koláča harovca - boľastníka, ktorý dostávali klenovské ženy po pôrode aby zosilneli.
Rontouka sa v Klenovci tancuje už niekoľko storočí
Klenovec vo Veporskom údolí má viacero zaujímavosti, niekoľko storočí sa tu tancuje párový tanec rontouka, podľa ktorého pomenovali aj spomínané gemersko-malohontské slávnosti. Niektorí odborníci považujú rontouku za novodobý tanec remeselníkov, typu štvorylky, ktorý sa na vidieku začal rozvíjať po vzniku prvej Československej republiky. Podľa ďalších to mohol byť tanec voľakedajších pastierov. Ide o náročný skupinový tanec, výborne ho ovládajú členovia domáceho folklórneho súboru Vepor, ktorí sú jeho propagátormi i učiteľmi.
