RIMAVSKÁ SOBOTA. Je mladá, krásna a úspešná. Svoje úspechy si poctivo vydrela. Dnes má za sebou množstvo divadelných predstavení, sitcomy Susedia a Kutyil s.r.o., výhru v tanečnej šou Bailando a denne ju vídame v nekonečnom seriáli Panelák. Pôvabná herečka s typickým maďarským prízvukom je dnes šťastne zasnúbená so svojím priateľom Lacom a sníva o roli, v ktorej by mohla umrieť. O jej začiatkoch, práci, budúcnosti či dovolenke sme sa rozprávali s herečkou Viktóriou Rákovou, rodáčkou z Rimavskej Soboty.
Vždy ste chceli byť herečkou?
- Je paradoxom, že herečkou som nikdy netúžila byť. Javisko ma síce lákalo, ale najmä z tanečnej stránky. Chcela som byť baletkou alebo aspoň muzikálovou tanečnicou, lebo spev ma veľmi nebavil. Keďže v Rimavskej Sobote nebol, čo sa tanca týka, veľký výber, tak som v to prestala dúfať. No osud ma nakoniec predsa len zaviedol na javisko, hoci v inej forme, a neľutujem to. A ako zadosťučinenie za nesplnený sen o tancovaní som sa zúčastnila tanečnej šou Bailando, čo ma veľmi potešilo.
Je práca herečky náročná?
- Áno, aj keď to veľakrát tak nevyzerá, je poriadne náročná.
Po kom ste zdedili talent? Máte v rodine herecké korene?
- Moja mamka má k javisku blízko, keďže od malička bola speváčkou a je ňou až dodnes. Síce jej krásny hlas som po nej nezdedila, ale túžbu stáť na javisku a odovzdať niečo zo seba a svojej duše áno. A tiež si myslím, že v mojom profesijnom smerovaní má prsty aj babka z mamkinej strany. Ona bola veľkým milovníkom divadla a myslím si, že aj keď sme sa dlho nepoznali, boli sme spriaznené duše.
Ako ste začínali?
- Moje začiatky sú späté s košickým divadlom Thália, kam som sa prihlásila na konkurz hlavne kvôli tomu, aby som sama zistila, či ma divadlo naozaj bude napĺňať a či bude dobrým výberom, čo sa týka môjho remesla do budúcnosti.
Bolo ťažké vypracovať sa tam, kde ste dnes?
- V divadle som začínala ako šepkárka. Potom prišli prvé menšie postavy, no a v druhom roku pôsobenia som sa už musela "mordovať" aj s hlavnou postavou. Bola to pre mňa veľká pocta, že mi divadlo tak dôverovalo, ale hlavne výzva, ktorú som sa pokúsila splniť čo najlepšie, ako som to vtedy s mojimi (ne)skúsenosťami vedela. Myslím si, že to najhlavnejšie, čo som si odniesla z tohto divadla do ďalšieho života, je pokora.
Okrem divadla Vás môžeme vidieť aj na televíznych obrazovkách (seriál Panelák a sitcom Kutyil s.r.o). Čo ešte plánujete?
- Akurát minulý týždeň som sa stretla s jedným režisérom v Komárne, ktorý tam má svoje malé divadlo „Szevasz". Ponúkli mi zahrať si v hre, ktorá rozpráva o troch dcérach kráľa Leara. Je to z pera samotného režiséra a spisovateľa Petra Gágyora.
Ani z obrazoviek sa nestratíte. Ako sa bude vyvíjať vaša postava v Paneláku?
- Ja len dúfam, že od septembra budem pracujúca a zarábajúca žena (smiech).
Ktorá postava sa vám hrá lepšie, Agáta Fodrászová (Panelák) alebo Tünde Gyönörűová (Kutyil s.r.o)? Máte radšej vážne alebo zábavné herecké úlohy?
- Ja mám rada všetky postavy. Možno k môjmu naturelu sa viac hodia tie komické, ale už by som si rada vyskúšala aj nejakú poriadnu drámu, v ktorej sa bude umierať.
V Paneláku ste si zahrali s viacerými seriálovými partnermi. S ktorým hercom sa vám hrá alebo hralo najlepšie?
- Ja mám rada naozaj všetkých! S každým sa hrá inak, veď každý je svojím spôsobom originál a má svoj štýl hrania, a to je na tom super.
S kým konkrétne z hereckej brandže si rozumiete najlepšie?
- Vždy s tými, s ktorými aktuálne robím, keďže sa v tom období stretávam najmä s nimi. Napríklad mám rada Kristínku Svarinskú, Nyusziho (Alexander Bárta), Mirku Partlovú či Milana Ondríka. Aj režiséri sú úplne pohodoví, o to príjemnejšie sa potom hrá.
Ako to vyzerá s vašim ďalším účinkovaním na televíznych obrazovkách? Kde všade vás uvidíme?
- Zatiaľ sa mi nič nové nečrtá, ale dúfam, že to sa čoskoro zmení.
Zúčastnili ste sa tanečnej šou Bailando - Tanec pre teba, ktorú ste napokon vyhrali. Čo vám dala táto súťaž?
- Splnený sen, dobrý pocit, skvelú náladu, veľa nových ľudí, s ktorými som doteraz v kontakte, sebavedomie, pevné telo z tanca (smiech), veľa pozitívnej energie a kopec dobrých ľudí, ktorým som doteraz vďačná za ich podporu.
Počítali ste na začiatku s výhrou?
- Tak to určite nie.
Zatancujete si aj v súčasnosti?
- Teraz si zatancujem už len tak pre seba alebo v Scarabeuse (smiech).
Máte momentálne partnera?
- Áno, už skoro päť rokov žijem s priateľom Lacom Pálmaim, výtvarníkom a od septembra doktorantom na VŠVU.
Ako si predstavujete svoju budúcnosť? Aké sú vaše pracovné a možno aj súkromné plány?
- Svoju budúcnosť si nezvyknem plánovať, ani veľmi predstavovať. Vždy mám pred sebou dva hlavné ciele - aby som bola zdravá a šťastná, a zároveň aby aj moji blízki boli zdraví, veselí, spokojní a samozrejme šťastní.
Aké bude vaše leto? Pracovné alebo oddychové?
- Sčasti pracovné, ale určite si doprajem čas aj na oddych. Leto je však pre mňa ešte ďalekou budúcnosťou.
Chystáte sa tento rok na dovolenku?
- Väčšinou to vychádza tak, že na dovolenky chodíme každý druhý rok, ale potom už poriadne. Zoberieme si mapu, auto a vrátime sa až vtedy, keď sa nám minú všetky peniaze.
Aké máte záľuby?
- Veľmi rada varím, pečiem skoro každý deň. Prináša mi to radosť. V poslednej dobe ma chytilo štrikovanie. Veľmi ma to upokojuje, len keby ma oči pri tom tak neboleli. Na veľkom dvore som si urobila záhradku, ktorá síce teraz kvôli počasiu vyzerá katastrofálne, ale to dáme do poriadku.
Ste rodáčka z Rimavskej Soboty. Ako často sa vám podarí zavítať domov?
- Moje možnosti sú obmedzené, ale snažím sa prísť aspoň na sviatky alebo keď mi už rodičia veľmi chýbajú.
Rada chodíte do rodného kraja? Chceli by ste sa sem niekedy vrátiť, alebo chcete ostať žiť v Bratislave?
- Domov chodím veľmi rada, ale neviem, či by som bola schopná vrátiť sa a žiť tu. Je mi veľmi ľúto tohto mesta. Je nádherné a určite má potenciál na to, aby z neho bolo kultúrne mesto plné aktivít. No nedarí sa to tu prebudiť k životu, čo je veľká škoda. Akurát nedávno som bola doma, keď prebiehala akcia Noc múzeí. Pri tejto príležitosti sme si s pani riaditeľkou miestneho múzea prezerali fotky a bolo nám ľúto, kde sa všetko to fluidum postrácalo.
