CINOBAŇA. Počet preskúmaných žiarových hrobov kyjatickej kultúry pod vrchom Strieborná narastá. Do polovice októbra minulého roka, kedy skončila druhá výskumná etapa, sa ich podarilo komplexne prebádať 108. Tento mesiac k nim pribudlo dvadsaťpäť. Takmer polovicu z nich tvoria detské hroby.
„Počas júna sa nám podarilo vyčistiť približne 90 metrov štvorcových z plochy pohrebiska. Je to pomerne málo, no prácu nám sťažuje kamenistý terén. Naopak, za mesiac sme preskúmali až 25 hrobov, čo je dosť veľký počet. Objavili sme novú črtu pohrebiska v podobe takzvaných zdvojených hrobov. Znamená to, že pod jedným kamenným plášťom sa nachádzajú dva hroby. Je to nóvum v rámci všetkých doposiaľ prebádaných pohrebísk kyjatickej kultúry. Naznačuje to zrejme príbuzenské vzťahy medzi zosnulými," informoval archeológ a profesor Václav Furmánek. Zároveň skonštatoval, že ešte vlani tu odborníci predpokladali výskyt približne 500 žiarových hrobov. Ich zvyšujúca sa hustota však naznačuje, že by ich pod Striebornou mohlo byť aj vyše tisíc.
Objavili keltskú laténsku sponu
Pred dvoma týždňami vydalo pohrebisko pod Striebornou ďalšie zo svojich tajomstiev. K doposiaľ objavenej keramike a k bronzovým úlomkom pribudla 17-centimetrová keltská laténska spona. Odhaduje sa, že pochádza z prelomu 2. - 3. storočia pred naším letopočtom.
„Objav spony nás neprekvapil, pretože v tejto oblasti bolo keltské osídlenie v spomínanom období pomerne husté. Okrem toho sa neďaleko pohrebiska nachádza neprebádaná osada, v ktorej boli aj keltské sídliská. Takže spona nemusí priamo súvisieť s pohrebiskom. Kelti pochovávali takzvaným kostrovým spôsobom (mŕtvi boli ukladaní do rakiev, resp. zabalení do rubášov). Existoval aj prechodný rítus, kedy boli na jednom pohrebisku kostrové aj žiarové hroby. V závere keltskej prítomnosti u nás sme doposiaľ neobjavili ani jeden hrob. Môže to znamenať, že pochovávali nejakým zvláštnym spôsobom, napríklad roztrúsením popola," ozrejmil V. Furmánek.
Hustota hrobov sa zvýšila
V rámci práve prebiehajúcej 3. výskumnej etapy archeológovia nachádzajú hroby vybavené keramikou. Nechýbajú ani bronzové úlomky. Hustota hrobov sa však v porovnaní s minulým rokom zvýšila. „Zatiaľ nám to vychádza tak, že sa tu pochovávalo približne 500 rokov," upresnil V. Furmánek. Slová Vladimíra Mitáša, vedúceho terénnych prác, o tom, že pohrebisko pod Striebornou je výnimočné, potvrdil aj V. Furmánek.
„Osobne tomuto pohrebisku pripisujem mimoriadny význam. Objavujú sa tu rôzne fenomény ako iné typy skrinkových hrobov a ich odlišné rozmiestnenie. V porovnaní s inými výskumami sa nám pod Striebornou potvrdilo aj organizované pochovávanie. Význam pohrebiska umocňuje aj prítomnosť hradiska Strieborná a komplex neopevnených osád v jeho susedstve," doplnil V. Furmánek.
O ďalších etapách výskumu rozhodnú peniaze
Výskum pohrebiska pod Striebornou je jedným z mála na Slovensku, ktorý sa robí na zelenej lúke. Nie je uskutočňovaný v súvislosti s priemyselnou výstavbou. Zastrešuje ho Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Ročne naň vyčlení sumu 7-tisíc eur. V tejto čiastke nie sú zahrnuté mzdy sezónnych robotníkov a ani pracovníkov archeologického ústavu. Rovnako v nej nie sú zarátané všetky režijné náklady, ktoré počas výskumu vzniknú.
„Nechcem preháňať, ale ročne sa do výskumu pod hradiskom Strieborná investuje približne 10-tisíc eur. Túto sumu však nepovažujem za prehnanú. O realizácii ďalších výskumných etáp opäť rozhodnú peniaze," zakončil V. Furmánek.
