KALINOVO. Počas zimnej prípravy sa kormidla kalinovského Baníka chopil známy futbalový kouč s bohatými hráčskymi skúsenosťami Miroslav Kéry. Futbalovej verejnosti je známy i zo svojho nedávneho „prezidentovania" v LAFC Lučenec. Po jeho príchode do Kalinova mužstvo zaznamenalo raketový štart a rýchlo sa vyšplhalo zo 7. priečky štvrtoligovej tabuľky smerom nahor. V jarnej časti sa po 24. kole dokonca ocitlo na 1. mieste. O návrate do Kalinova, futbalovej jari i ďalších plánoch sme sa porozprávali s koučom Miroslavom Kérym.
Po zimnej prestávke ste sa ujali kormidla kalinovského Baníka, v ktorom ste pôsobili už aj v minulosti. Čo rozhodlo o tom, že ste tu opäť zakotvili?
- Na začiatok musím podotknúť, že som z Kalinova odišiel v podstate nedobrovoľne. Prerábali sme naše nové bývanie a viete, akí sú stavbári. Všetko sa nám posúvalo a prichádzali nečakané komplikácie. Rovnako sa nám skomplikovala situácia aj v podnikateľskom spoločenstve a začali sa kopiť problémy. Okrem toho mi Kalinovo dlžilo nemalú čiastku peňazí, ktorú som dostal až po vydaní článku v Novohradských novinách. Vtedy sa starosta obce a pán Očenáš dohodli, že ma vyplatia, čo sa aj stalo. Stal som sa asistentom trénera v prvoligovej Prievidzi vďaka Jozefovi Líškovi ml. z Ružinej a trénerovi Vladovi Rusnákovi, za čo im dodnes ďakujem. Následne som dostal ponuku stať sa trénerom brankárov v pražskom Bohemianse. Nemal som však Profi licenciu, a tak k dohode nedošlo.
Po nedávnom „prezidentovaní" v LAFC Lučenec som sa preto potešil, keď ma v decembri minulého roka v lučeneckej Redute oslovili starosta Kalinova p. Šárkan s p. Očenášom, či by som to opäť neskúsil v kalinovskom futbale. V tom čase sa pohyboval v strede štvrtoligovej tabuľky. Potešil som sa, pretože ako trénera ma nemajú veľmi radi. Som ten typ, ktorý v tréningovom procese nič neodpustí. Dávam si záležať na tvrdej zimnej príprave, za čom som si ešte v Rimavskej Sobote vyslúžil prezývku „Zachar" (bývalý tréner ZŤS Košice a Sparty Praha). Mám konkrétne predstavy o mužstve a snažím sa v ňom zanechať svoj rukopis. Keďže to nikdy nejde ľahko, niektorí hráči si na to nevedia zvyknúť a buď rezignujú, alebo opustia mužstvo. To však nie je veľmi dobré. Futbal však považujem za hru, ktorá veľmi bolí, a to po všetkých stránkach.
Vnímate Kalinovo ako dobrú voľbu?
- Spočiatku som mal rozporuplné pocity, a to z dvoch dôvodov. Prvý je kladný - prostredie Kalinova, nádherný štadiónik, pomocné ihrisko, umelá tráva, telocvičňa, posilňovňa, tenisové kurty, osoby Vlada Očenáša a samozrejme starostu p. Šárkana. Záporný - dnes je každý trénerom, od usporiadateľa až po diváka. Veľakrát mi vadí priam nekritický postoj niektorých fanúšikov, ktorí síce nevedia, čo sa na ihrisku deje, ale svojimi poznámkami to poriadne rozprúdia. Ako príklad uvediem situáciu: Miro Čipčala má narazený členok. Skúša, či mu to ešte pôjde. Nejde to a tak mi dá signál, aby som ho vystriedal. Keď k tomu dôjde, tak sa spustí lavína nadávok, že prečo som tak urobil. V tej chvíli by som to najradšej zabalil a viac neprišiel. Dnes nie je situácia ružová ani v Kalinove. Po súťaži však vidím, že to z mojej strany bola dobrá voľba a funkcionári nech sa vyjadria sami.
O tom, že som sa opäť vrátil do Kalinova, rozhodla i myšlienka postupu. Na prvom sedení ju ani starosta a ani V. Očenáš nebrali vážne, dokonca sa usmievali. Ja som im však úplne vážne navrhol, aby sme všetko pripravili tak, aby sme mohli byť silným konkurentom pre Tisovec, ktorý bol dovtedy na 1. mieste. Pravda je taká, že im stačilo umiestnenie do 6. miesta.
16 výhier, 4 remízy, 6 prehier, 52 bodov na konte, dokonca nečakaný postup do III. ligy. Čo na to hovoríte?
- Treba začať po poriadku. Za môjho jarného pôsobenia v Kalinove to bolo 10 výhier a 3 prehry, čiže 30 bodov a 2. miesto. Na víťazný Tisovec Kalinovu chýbal len bod. Netreba sa však čudovať. Pramení to najmä z toho, že chlapci dosiahli 85-percentnú účasť na tréningoch, čo je na štvrtoligové mužstvo vynikajúce. Podotýkam, že takmer všetci hráči pracujú alebo študujú. Napriek tomu veľmi zodpovedne pristupovali k tréningom a nereptali, keď to niekedy nešlo. Výborný priateľský zápas sme odohrali s prvoligovou Rimavskou Sobotou (2:2), zvíťazili sme nad Kremničkou (3:2) či Fiľakovom (3:2). Chlapcom to určite dodalo zdravú sebadôveru. Môžem povedať, že v Kalinove sa utvoril vcelku dobrý kolektív, až na pár výnimiek, no tie sú zrejme všade. Okrem toho je medzi nami najlepší strelec IV. ligy JUH Tibor Püspöky. Všetko, čo som spomenul, sa podpísalo pod postup Kalinova do III. ligy Stred. Kalinovu sa podarilo získať historicky najviac bodov v IV. lige a dokonca 6 kôl pred koncom súťaže sme sa na všetkých súperov pozerali z 1. miesta.
Postup je vždy výnimočná udalosť, či je to okresná súťaž alebo I. liga. Je to zadosťučinenie za tvrdú drinu, ktorú mužstvo absolvovalo a zakaždým hreje pri srdci. Napokon, každý si aj po rokoch spomenie, kto v čase postupu trénoval a kto bol hráčom. No a či sa to niekomu páči alebo nie, mňa z toho nemôžu vynechať. Touto cestou ďakujem Obecnému úradu Kalinovo a Vladovi Očenášoví, Milanovi Beľovi za kvalitnú domácu výrobu klobás, ktoré boli ako prémie za víťazné zápasy, Stanovi Krahulcovi za aktívne sledovanie zápasov súpera a podávanie informácií o jednotlivých dueloch. Bez nich by tento postup nebol to „pravé orechové". Veľkú podporu som mal vo svojom asistentovi Jurajovi Randlískovi, ktorý dostával, síce len sporadicky, aj hráčsku možnosť. Nechal som ho však pracovať na tréningovom procese, čo je podľa mňa cennou skúsenosťou do jeho budúcej trénerskej kariéry. Podakovanie za postup patrí tiež tým, ktorí boli v kádri Kalinova počas jesennej i jarnej časti súťaže.
Počas futbalovej jari sa v drese Kalinova objavili noví hráči. Domnievate sa, že súčasný káder má na vyššiu súťaž, resp. musí dôjsť k zmenám?
- Keď som prvýkrát hovoril o kádri, tak ma kalinovskí funkcionári poprosili, aby som sa ohliadol po nejakých posilách, pretože v čase môjho príchodu to bolo naozaj potrebné. Do prípravy sa tak zapojili Rapi (Divín), Fízeľ (Zvolen a R. Sobota), Dragijský (R. Sobota a Kremnička), Libič (bývalý hráč dorasteneckej Dukly B. Bystrica), Koták (dorast Kalinovo). Ukázalo sa však, že Rapi má obrovské nedostatky v kondícii, Koták to nezvládol a prešiel k dorastu a nakoniec káder opustil aj Karásek, ktorý odišiel do Poltára. Keď sa na to pozriem s odstupom času a hodnotím to s chladnou hlavou, tak môžem povedať, že všetci chalani, ktorí zostali v kádri, boli plnohodnotnými hráčmi. Podotýkam však, že to bola IV. liga. Videl som zápasy Ružinej a jej súperov - Bánovú, Kremničku, Krásno nad Kysucou. Môžem povedať, že to je už futbal na poloprofesionálnej úrovni. Preto budeme musieť pridať o jeden tréning naviac a určite doplniť káder. Treba nám minimálne šesť hráčov, pričom tu už nepôjde o experimentovanie, ale potrebujeme kvalitu a futbalistov ochotných bojovať za Kalinovo, a to nielen pre peniaze. Osobne si myslím, že zmenu treba, aj keď sa to mnohým určite nebude páčiť. Hráči, ktorí ma však v príprave presvedčia, určite v kádri ponechám. Keď však nazriem do kuchyne iných majstrov, tak je to na zamyslenie, ako to tam funguje: Ružiná - 1 domáci hráč, Žilina - 2 domáci hráči, Inter Miláno - 1 domáci hráč, Manchester United - 2 domáci hráči, Chelsea - 1 domáci hráč. Naopak, Dubnica má 8 domácich hráčov a pravidelný boj o záchranu, Rimavská Sobota 9 a mužstvo na vypadnutie (5 bodov na jar).
Samozrejme, že tieto mužstvá sa nedajú porovnávať s Kalinovom. Uviedol som to ako príklad, aby si čitatelia uvedomili, že to nie je také jednoduché. Ja by som bol najradšej za polovicu domácich a polovicu nových hráčov. Nemôžem povedať cudzích, pretože všetci sú naši, keďže budú hrať za Kalinovo. Takže k zmenám určite dôjde v rámci našich možností a tiež financií. Som za tvrdú a nekompromisnú konkurenciu, ktorá bude všetkým hráčom na prospech.
V súčasnosti nielen športové kluby, ale i samotné obce a mestá, ktoré sú sponzormi futbalu, výrazne poznačila kríza. Veríte, že Kalinovo III. ligu finančne utiahne?
- K tomu sa musia vyjadriť kompetentní. Ja som tréner a tak môžem odpovedať len na otázky týkajúce sa mužstva a tréningového procesu. V oddieli sa však zaviedli určité pravidlá a tak si myslím, že veci sa pohnú k lepšiemu. Je možné, že Obecný úrad Kalinovo v spolupráci s Vladimírom Očenášom vedia, čo robia a aj keď nebudeme finančne vyčnievať nad ostatnými, tak budeme spokojní, že môžeme túto súťaž dohrať. Určite sa na ňu už všetci tešíme. Veď také derby s Fiľakovom, Veľkým Krtíšom, ale aj zápasy s MFK Banská Bystrica, Kremničkou či Čadcou budú určite veľkým lákadlom.
Plánujete zotrvať v Kalinove, resp. aké sú vaše plány do ďalšej sezóny?
- Zatiaľ som oficiálne nebol oslovený, aby som zotrval na trénerskom poste v Kalinove. Netajím sa však tým, že III. liga je už dobrá súťaž a každý tréner si ju rád vyskúša v pozícii hlavného kouča. Moja odpoveď je teda áno. Klamal by som, keby som tvrdil, že som nedostal aj iné ponuky, ktoré stále zvažujem. Ak však zostanem v Kalinove, tak určite pristúpim k stabilizácii kádra príchodom nových hráčov minimálne na jeden ročník. Cieľom je skončiť po jeseni do 10. miesta, aby sme sa v kľude mohli pripravovať na jarnú časť a vytvorili skutočne taký dobrý kolektív, ako bol ten, ktorý staval máj v strede Kalinova.
