TVRDOŠÍN. V blízkom šenku si objednávam zalievanú kávu. Vyberanú spoločnosť mi robí premietacie plátno a štátna vlajka - posledné ozveny týždňov futbalovej eufórie.
Slnko v sieti
Ručičky hodiniek ukazujú na 15.00. Neprší. Počasie sa správa disciplinovane, presne podľa harmonogramu festivalu. Pódium zaplní poľská mládež. Parafialna Orkiestra Deta z Laskowej predvádza, ako pojmu dychovka rozumejú naši severní susedia. Saxofóny, flauty a žánrová zmes nápevov americkej produkcie i vážnej hudby. „Paráda!" kvituje nápadité vystúpenie Poliakov miestny maskot - potkýnajúci sa chlapík vo vibramkách a s bonvivánskou fajkou v ruke.
Čas 16.00 h. Slnko svieti. Marta z Ružomberka, ktorá pricestovala s manželom, basistom dychovky Supranka, si podujatie vychvaľuje. I keď ostýchavo dodáva, že záujem o tento hudobný žáner v jej meste významne opadol. Pokukujúc na Orkiestru Detu priznáva, že kým najstarší z poľských muzikantov siaha sotva na Kristove roky, jeden z trumpetistov Supranky kráča k osemdesiatke.
Podobná diagnóza máta aj liptovskú Lúžňanku. Bez ohľadu na hudobné spracovanie znie príslovečné ľudové „juchuchú" z úst speváčok v dôchodkovom veku predsa len minimálne rozpačito.
Občania a občianky
Niečo po piatej hodine ale na Michalské námestie dohrmí žarnovický rýchlik Hodrušanka. Čulý prejav a živá dramaturgia spolu s oduševneným nasadením ukazujú, že aj dychovka sa môže valiť ako rezká riava. Skutočným, no nie jediným, prekvapením, je pre divákov dychovková verzia skladby Michaela Jacksona Heal the world.
Po Žarnovičanoch začína obloha nad Tvrdošínom tmavnúť a pred prítomných predstupuje predseda Združenia dychových hudieb Slovenska Ján Jamriška. Pri jubileu druhej desaťročnice existencie Združenia odovzdá delegátom mesta a kapiel pamätné plakety. A nie nadarmo pripomenul spojitosť vzniku Združenia dychoviek s prijatím Zákona o združovaní.
Čo nezainteresovaní ťažko postrehnú, je, že aj stavovská organizácia slovenských dychoviek je len radovým občianskym združením. Žiadnou rozpočtovou či príspevkovou organizáciou ministerstva kultúry, ale ustanovizňou, ktorej založenie je iba otázkou podpisov troch občanov a jedného 66-eurového kolku. Zhrnuté a vyčíslené: jedinou stálou zložkou rozpočtu tohto typu organizácií sú členské poplatky jej členov. Všetko nad rámec tohto závisí len od vôle darcov a mecenášov.
Krištof a Veselý
Krátko pred záverečným vystúpením sa nebo zlovestne zatiahne. Tým, kto na Fordychu 2010 ako posledný zhasne svetlo, je spoluorganizátor podujatia Tvrdošanka oslavujúca svoju päťročnicu. A robí to najlepšie, ako vie. Prítomní si s badateľným údivom vypočujú upravený šláger Horehronie, ktorý sa na nich za posledný polrok valil zo všetkých zapnutých i vypnutých rádií. Repertoár prepletený populárnymi skladbami z tuzemska a zahraničia sa u publika stretáva s vďačnou odozvou.
Dážď je na spadnutie, no Tvrdošanka ho drží na dištanc Sladkým mámením a Krištofom Veselým. Posledný tón utíchne pätnásť minút pred ôsmou.
Už môže začať pršať.
Autor: Martin Koleják
