viac času.
MAŠKOVÁ. Bibiana má trinásť rokov. Jej osud sa zmenil pred rokom. Tiché dievča, ktoré väčšinou vysedávalo doma pri knižkách a počítači, porodilo dieťa. V čase, keď sa mala ešte hrať s dievčatami, musela riešiť zatiaľ najzložitejšie otázky svojho života. Ako to povedať rodičom a ako sa s tým vysporiadať sama.
Našťastie, Bibiana sa narodila do ústretovej rodiny. Všetko prijali osudovo a s porozumením. Pre rodinu Danyiovú sú ich vnučka Lucka a dcéra Bibka všetkým. Im dvom prispôsobili chod domácnosti i rodiny tak, aby jedna z najmladších mamičiek na Slovensku mohla chodiť do školy a jej dcérka vyrastať v rodine.
Rodičia stáli pri svojej dcére
„Naša dcéra bola k nám úprimná. Samozrejme, že to bol pre nás šok, ale na druhej strane aj úľava, že nekonala skratovo a nedajbože niečo nevyviedla sebe alebo malej," hovorí Iveta, Bibina mama. Priznáva, že na svojej dcére tehotenstvo nezbadala. „Vždy bola bacuľka a na svoj vek vyspelejšia ako jej spolužiačky. Sťažovala sa síce, že ju bolí brucho, ale kto by bol pomyslel na to, že čaká dieťa? Ani lekár na to neprišiel hneď. Zistili sme to až v siedmom mesiaci, keď sa nám dcéra priznala, že bola s chlapcom," hovorí Iveta.
Biba sa kamarátila s chlapcom z tej istej dediny. Janko mal len o rok viac. Deti spolu vyrastali. Keď dala Bibkina mama keksík či pomaranč svojej dcére, dala aj Jankovi.
„Bolo to typické kamarátsvo. Naša dcéra nikdy nechodila von po večeroch. Je jedináčik a možno sme sa niekedy až prehnane o ňu báli," tvrdí Iveta. Malá Lucka je plodom zvedavosti z prvej sexuálnej skúsenosti. Narodila sa 11. júla minulého roku. Merala 51 centimetrov a vážila 3110 gramov.
Pôrod prebehol bez komplikácií
„Pôrodu som sa bála. Ale mamina ma upokojovala a po celý čas bola pri mne. Primár, lekári i sestričky, všetci boli skvelí. Keď sa mi narodila moja Lucinka, veľmi som plakala. Od šťastia. Je to moje všetko. Nikdy by som sa jej nevzdala," povie Bibiana, ktorú kamaráti aj rodina volajú Bibka. Už tretí týždeň si užíva prázdniny.
„Teraz mám na Lucku viac času. Cez školský rok musím chodiť do školy. Skončila som siedmu triedu. Chcem ísť na strednú hotelovú alebo gymnázium a potom na vysokú. Chcela by som uživiť seba aj svoju dcéru a aspoň niečo vrátiť mojim úžasným rodičom," dodá sympatická mamička. Jej dcéra nedávno oslávila prvý rôčik. Bibka jej na narodeniny kúpila detský bazén. „Sama som si našetrila. Z vreckového, ktoré mi mamina dáva do školy," hrdo povie školáčka.
Zo začiatku to nemala ľahké. Ani ona, ani jej rodina. Na všetko zostali sami. Rodina otca dieťaťa sa k malej nepriznala. Dokonca aj keď testy potvrdili otcovstvo, neváhali po dedine šíriť klebety, ktoré vedia raniť.
„Nie je to ľahké. Janko býva v bytovke, kde žijú moji starí rodičia. Naša dedina je tiež malá. Nie je to príjemné prejsť okolo neho a vidieť ho, ako sa otočí na druhú stranu. Pozrite, tu mám fotku, keď bol malý. Lucka je celá po ňom," povie Biba. Pohladí svoju dcéru a na chvíľu sa odmlčí. Potom pevným hlasom dodá: „Vybral si a už by som ho viac nechcela!"
Starkú si mýlia s mamou
Iveta musela nechať prácu a ostať so svojou vnučkou na materskej dovolenke. Súd jej zveril Lucku do opatery.
„Keď sa to už stalo, ani na chvíľu sme nezaváhali. Konali sme tak, aby bolo našim deťom dobre," povie domáci pán. Hoci je pri rodinnom dome vždy veľa roboty a momentálne horúce dni využíva na výmenu okien, keď malá Lucinka čo i len trochu zamrnčí, hneď ju berie na ruky. „Lucka je moja malá princezná. Vlastne ja mám doma tri princezné - manželku, dcéru a vnučku. Som v podstate šťastný človek," dodá.
Lucka je miláčikom rodiny, susedov, Bibiných spolužiakov i jej triednej učiteľky. Dievčatko s blonďavými vlasmi je vnímavé. Začína rozprávať a už chodí. „Všetkých troch nás volá mama. Kým sa v noci nezobudí, je pri mamine a po polnoci v našej spálni. Je to naše slniečko, dar do rodiny, ktorý by sme si nedali za nič na svete," zakončí príbeh so šťastným koncom pani Iveta, ktorá má len tridsaťosem rokov a v náručí už pestuje svoju ročnú vnučku.
