UTEKÁČ. Náhrobníky s neslovanskými priezviskami ako Kopp, Stuhl, Deutschmann, Waldhauser, Hogl, Eisner, Ritter, Pfeffer, Raus či Zangl nájdete na cintoríne v obci Utekáč v okrese Poltár. Prevažne germánske mená sú tam vyryté na približne tretine krížov a mramorových tabúľ.
"Život týchto ľudí je spojený s tunajšími sklárňami, ktoré koncom 18. storočia zakladali a v 19. storočí zveľaďovali najmä osídlenci z terajšieho Nemecka a Rakúska," hovorí František Štromajer, ktorého predkovia majú tiež germánske korene.
"Môj starý otec prišiel do Utekáča niekedy na prelome 19. a 20. storočia z Rumunska. V sklárňach robil hutmajstra, terajšieho vedúceho výroby," pokračuje Štromajer. Pôvod však mal v niektorej z nemecky hovoriacich krajín. Aj stará mama bola Nemka, pochádzala zo Schwarzwaldu.
V Utekáči sa v roku 1912 narodil aj Štromajerov otec Arnold, ktorý zomrel len vlani ako 96-ročný. "Niektorí otcovi súrodenci si ešte písali priezvisko po nemecky ako Strohmayer," pripomína 62-ročný pán, ktorý ešte učí na tamojšej základnej škole chémiu.
Nemecká komunita sklárov sa v obci dobre poznala. Viacerí totiž migrovali za prácou a najmä sklárski špecialisti a majstri sa poznali z práce v iných európskych sklárňach, najmä z Čiech. Pomerne veľa ich žilo v Utekáči ešte aj v období prvej Československej republiky. Nemčinu bolo počuť nielen v samotnej fabrike, ale aj v krčmách či na ulici.
V 20. storočí, najmä v jeho druhej polovici si však už mnoho potomkov bývalých sklárov priezvisko "poslovenčilo". Zo Strohmayera sa stal Štromajer, z Goldstädtera Goldštadter. Pôvodné mená sklárov tak dnes pripomínajú len desiatky krížov a náhrobníkov na cintoríne.
