Sklamala repka i obilniny.
LUČENEC/BOĽKOVCE/TOMÁŠOVCE/FIĽAKOVO/POLTÁR. Žatva v našom regióne začala začiatkom júla. Prognózy úrody však nevyznievajú sľubne. Poľnohospodári tvrdia, že tento rok je extrémne zlý. Najhorší za posledných tridsať rokov. „Hektárové výnosy budú nižšie až o 35 percent, je to slabšie, ako sme predpokladali," hovorí riaditeľ akciovej spoločnosti Poľnonákup - Novohrad, a.s., Milan Kováčik.
Repka Boľkovčanov sklamala
Žatva začala zberom ozimného jačmeňa a pokračovala zberom repky. Medzi jej najväčších pestovateľov v okrese Lučenec patrí Družstvo Agrospol Boľkovce. „Repku pestujeme na 284 hektároch. Stoštyridsaťpäť hektárov nám zničila voda. To sa odzrkadlilo aj na priemernom hektárovom výnose, ktorý je len 1,2 tony. Minulý rok sme mali priemerný hektárový výnos vyše troch ton. Počasie nám tohto roku nežičilo," hovorí Rastislav Slocík, predseda družstva. Nízka úroda sa podpísala pod vyššie cenové ponuky. „Za tonu repky sme minulý rok dostali okolo 230 eur, v tomto roku to bude aj viac ako 320 eur. Tona potravinárskej pšenice išla minulý rok po sto, v tomto roku to bude oveľa viac," hovorí predseda.
Takú slabú úrodu sa v Tomášovciach nepamätajú
Žatvu oddialili aj intenzívne dažde v uplynulých dňoch. „Minulý týždeň sme sa nevedeli dostať na pole. Pôda je premočená. Pomohli by nám dva či tri slnečné dni. Pod strechou máme jačmeň, repku i pšenicu. Raž a ovos je stále vonku. V poľnohospodárstve pracujem už tridsať rokov. No tento rok je zlý. Na takú slabú úrodu sa veru nepamätám," hovorí riaditeľ AGROTOM, s.r.o., Tomášovce Jaroslav Laššan. Priemerná úroda u hustosiatych obilnín dosahovala 5 ton z jedného hektára. Poľnohospodári z Tomášoviec majú tohtoročný hektárový výnos len 2,5 tony. „Stratu si ľahko vypočítate. Je to o 50 percent nižšia úroda," tvrdí Laššan. Pokles výnosov predpokladá aj u kukurice a slnečnice.
Dažde sa podpísali aj pod kvalitu úrody
Podobný trend vývoja majú aj ostatné poľnohospodárske spoločnosti. „Voda vytlačila vzduch z pôdy a zastavil sa rast. Zároveň došlo k napadnutiu rastlín hubovými chorobami. Dažde a záplavy sa teda podpísali nielen na množstve, ale aj kvalite úrody," hovorí výrobný námestník spoločnosti FILAGRO Plus, s.r.o., Fiľakovo Milan Lošťák, ktorý predpokladá 50 až 60-percentnú stratu na ziskoch z úrody. „Z jari sme očakávali nadštandardné výnosy. Potom prišli dažde, záplavy a opäť dažde. Hospodárime na 3 500 hektároch. Niektoré polia nám prírodné živly úplne zdevastovali. Lepšie to nebude ani pri kukurici," dodá Lošťák.
Pre Poltárčanov je tento rok je tragický
Predseda Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár Július Kišák odpracoval v poľnohospodárstve tridsaťpäť rokov. „Pred tridsiatimi rokmi sme tiež pocítili vrtochy prírody. Ale ani vtedy to nebolo až také zlé ako teraz. Repka nás veľmi sklamala. Priemerná hektárová úroda bola len 1,5 tony. Bežne mávame 3,5 tony. Strata je väčšia ako 60 percent. Čo je najtragickejšie, okolo 220 hektárov sme ani nemohli zasiať. S technikou sme sa na pole kvôli premočenej pôde vôbec nemohli dostať. Nepomohlo nám ani počasie v posledných dňoch. Stihli sme zožať len okolo 40 hektárov pšenice, vyše 500 hektárov nám ešte ostáva," hovorí Kišák.
Farmári budú musieť ešte viac šetriť
Farmári už roky šetria na všetkom. Tohtoročná úroda im ich existenciu ešte viac skomplikuje. Bude sa prepúšťať, šetriť sa bude aj na obnove strojového parku. „Ceny obilnín môžu vzrásť aj o tridsať percent oproti vlaňajšku. Farmári však určite pocítia stratu. Výnosy nepokryjú vložené náklady. Bolo by dobré, keby sa problémami škôd po záplavách zaoberala vláda. Ministerstvo poľnohospodárstva by malo zaujať stanovisko, ktoré by bolo v prospech farmárov. Veď každý štát si svojich poľnohospodárov chráni. My zatiaľ máme len prís-ľub, že nám vláda pomôže eliminovať straty," hovorí riaditeľ Poľnonákupu - Novohrad, a.s., Milan Kováčik.
