SIHELNÉ. O desiatky rokov do minulosti sa vrátili deti zo sihelnianského detského súboru Sihelček. Daniela Masničáková, Katarína Maslaňáková a Peter Grižák pripravili pre svojich zverencov na Folklórne slávnosti pod Babou horou netradičný program. Dostal názov Pri pasení kráv a od tejto témy sa odvíjalo celé vystúpenie. Deti preskakovali potôčiky, spievali goralské piesne, hádzali do vody žabky s okruhliakmi. Hrali sa hry, ktoré sa v detstve hrávali ich starí rodičia.
„Chceme deťom približovať históriu, tradície. Aby vedeli, ako sa žilo kedysi. Bez hračiek, len s tým, čo našli v prírode. S kameňmi, halúzkami, kvetmi, častokrát v blate. To im stačilo k šťastiu," hovorí Danka Masničáková. Učiteľky sú rodené Sihelčanky, Daniela Masničáková prežila pri pasení kráv takmer celé detstvo. Program teda pripravovali viac-menej z vlastných skúsenosti. O tom, že mal úspech, svedčila radosť a spokojnosť detí, ich rodičov aj starých rodičov. „Starkí akoby sa pri pohľade na deti vrátili do svojho detstva. Bolo to veľmi pekné," hovorí Katarína Maslaňáková.
Na 18. ročníku slávností vystúpili detské i dospelácke súbory z hornej i dolnej Oravy, nechýbali sólisti, gajdoši. Hlavnou myšlienkou bolo tradične zachovanie goralskej tradície.
Lenka: "Veľmi sa mi páčilo vystúpenie súborov v programe Letí vrana letí. Zaujala ma odvaha malých, trojročných detí. Vôbec sa nebáli vystúpiť na pódium. Je skvelé, koľko ľudí sa venuje folklóru, že svoj voľný čas využívajú na zachovávanie tradícií a rozvoj folklóru. Hoci som dlhé roky chodila do súboru, tento rok som uvádzala program."
Katka: "Na vystúpenie som sa veľmi tešila, aj keď nácviky boli dosť ťažké. Cvičili sme viac ako dva mesiace. Bolo to veľmi pekné. Našla som si veľa nových kamarátov. V našom programe som spievala a hrala na husliach."
Kamilka: "Asi najviac sa mi páčilo naše vystúpenie. Nemýlili sme sa, dodržiavali sme kroky, aj spev bol iný ako pri nácvikoch. Mala som trému, keď sme vystúpili na pódium, ale tá o chvíľu opadla. A očarili ma cudzie kroje, niektoré boli skutočne nádherné."
Kristián: "Našiel som si veľa kamarátov. Aj keď nácviky boli niekedy dosť ťažké, hlavne teraz, cez prázdniny, no stálo to zato. Mal som trochu trému, keď som sám rozprával na mikrofón po goralsky, ale ani neviem ako a už bolo po tom."
Paulínka: "Najviac ma bavilo, keď nám pani učiteľky vymýšľali choreografiu. Zoznámili sme sa s mnohými ľuďmi a našli nových kamarátov. Najťažšie bolo asi naučiť sa všetko hovoriť po goralsky."
