INOBAŇA. Žiarové pohrebisko pod vrchom Strieborná v katastri obce Cinobaňa je od roku 2008 pod drobnohľadom archeológov. V rámci troch výskumných sezón sa im podarilo preskúmať hroby na ploche veľkej takmer 400 metrov štvorcových. K pozostatkom ľudí popolnicových polí však tento rok pribudli aj stopy po Keltoch.
„Preskúmané hroby pochádzajú z mladšej doby bronzovej a staršej doby železnej. Začiatok pochovávania je ohraničený bronzovými predmetmi a hrobom s klasickou štvorcovou skrinkou, v ktorom bola okrem iného inventára nájdená aj bronzová britva z polovice 12. storočia pred Kristom. Tento rok sme ohraničili aj záver pochovávania objavením dvoch bronzových spôn, ktoré možno datovať do 7. storočia pred Kristom. Objavené bronzové predmety sú však veľmi zle zachované, prevažne ich nachádzame v prepálených zvyškoch," informoval Vladimír Mitáš, vedúci terénnych prác.
Žiarovisko sa zatiaľ stále nenašlo
Archeológovia ani ich pomocníci sa netaja túžbou objaviť žiarovisko, na ktorom ľud kyjatickej kultúry spaľoval nebožtíkov. Žiaľ, napriek sľubným indíciám sa im to doteraz nepodarilo.
„Iskierku nádeje v nás vyvolala výrazná vrstva uhlíkov. Domnievali sme sa, že nasvedčuje pohrebisku. Táto teória sa nám však nepotvrdila. Zrejme išlo len o vrstvu uhlíkov z nejakého hrobu. Nájsť žiarovisko v svahovitom teréne je veľmi obtiažne. Svoje spravili aj silné búrky, výdatné dažde a erózia. Ak by sa nám ho predsa len podarilo zachytiť, tak by muselo byť naozaj dlho používané," vysvetlil V. Mitáš a podotkol, že vzhľadom na poznatky z iných pohrebísk je známe, že miesta kremácie sa z času na čas menili. Väčšinou sa žiaroviská nachádzali na okraji pohrebísk.
Unikátny systém pochovávania
Ani v tomto roku nemali archeológovia núdzu o keramikou bohato vybavené hroby. Okrem toho sa im podarilo zachytiť a vedecky zdokumentovať unikátny systém pochovávania v rámci Slovenska a širšieho stredodunajského a karpatského priestoru.
„Už sa stalo pravidlom, že v hroboch, ktoré v teréne naznačovali veľké obdĺžnikové skrinky, sme našli aj viac ako desať keramických nádob. Situácia z uplynulých dvoch rokov sa opakuje. Nachádzame centrálnu nádobu - urnu a prídavné nádoby - amfóry, vázičky, šálky, hrnce či pokrievky," ozrejmil V. Mitáš.
Na pohrebisku sa však začali objavovať hroby v tesnej blízkosti. Predtým archeológovia nachádzali staršie hroby, ku ktorým boli prikladané mladšie. Prišiel však ďalší objav.
„Teraz odkrývame k sebe doslova nalepené skrinkové hroby, ktoré môžeme datovať v rámci jedného storočia. Zároveň sa nám potvrdili predpoklady z roku 2008, že pochovávanie bolo prísne organizované. Hroby sa zoskupovali do línií pretínajúcich sa v pravých uhloch. Na ploche pohrebiska vytvárali pomyselnú mriežku. Zachytili sme tak unikátny systém pochovávania v rámci Slovenska," doplnil V. Mitáš.
Aj v minulosti hroby vykrádali
Toto leto odborníkov zaujal i hrob, ktorý pozostával z veľkej priestrannej kamennej skrinky zavalenej kameňmi. Bol v ňom nadštandardný počet nádob, čo naznačuje, že v ňom boli uložené pozostatky významnejšieho človeka. Ku keramike boli zo západnej strany priložené dve, žiaľ, žiarom značne zničené bronzové spony. Najväčším prekvapením však bola laténska keltská spona.
„Spona na pohrebisku nás prekvapila. V rámci Cinobane, kde sme na jar pri prieskume súvekej osady našli pomerne výrazný materiál z obdobia laténskej kultúry, nás tento objav až tak nezarazil. Samotné pohrebisko sa nám doposiaľ javilo ako monokultúrne. Znamená to, že tu pochovávali len ľudí kyjatickej kultúry a tento priestor bol svätý a neporušený. Všetko však nasvedčuje tomu, že to tak nebolo," skonštatoval V. Mitáš.
Archeológovia získali pod vrchom Strieborná dôkaz o dávnom porušovaní hrobov. Tvrdia, že je to unikátne, pretože s vykrádaním a porušovaním hrobov v období mladšej a neskorej doby bronzovej sa nezvyknú stretávať.
„V prípade porušených či vykradnutých hrobov vzniká priestor na dohady. Máme však priame dôkazy o tom, že sa tak dialo. Našli sme hrob s prázdnou skrinkou a rozhádzanou keramikou. Ťažko povedať, či sa tak stalo v dobe bronzovej v rámci zvyklostí pochovávania, alebo je to následok aktivít keltského obyvateľstva. Možno však hovoriť o ďalšej rarite. Napokon, z neďalekej osady máme nálezy z dvoch období a následne aj stopy po Keltoch. Možnože ich staré pohrebisko zaujalo. Zo starých antických písomných prameňov je známe, že Kelti boli veľmi zvedaví. Je teda pravdepodobné, že pohrebisko ich fascinovalo a do niektorých hrobov nazreli," ozrejmil V. Mitáš.
Prvý kus textílie
Spomínaná keltská laténska spona putovala spolu s ostatnými objavmi do Slovenského archeologického ústavu. Jej skúmanie, ktoré predchádza zakonzervovaniu, prinieslo ďalší unikátny objav.
„Pri laboratórnom spracovaní sa na nej podarilo objaviť kus textílie. Máme tak prvý drobný kúsok z odevu z doby laténskej," potvrdil V. Mitáš.
Pohrebisko poznajú aj v zahraničí
Máloktorá archeologická lokalita na Slovensku je v súčasnosti tak systematicky skúmaná ako tá pod vrchom Strieborná. Väčšinou sa uskutočňujú len záchranné archeologické výskumy, v rámci ktorých sa vyberie plocha bezprostredne ohrozená priemyselnou výstavbou. V katastri obce Cinobaňa sa skúma neohrozená, no vedecky veľmi zaujímavá plocha. Predpokladá sa, že je približne trikrát taká veľká, ako jej doposiaľ odkrytá časť. Mohlo by sa tu nachádzať aj tisíc hrobov. Má priamy súvis s neďalekou súvekou osadou, hradiskom a pseudokrasovou jaskyňou.
Výsledky archeologického výskumu zaujali nielen domácu, ale aj zahraničnú odbornú a laickú verejnosť. Minulý rok V. Mitáš spolu s profesorom V. Furmánekom predstavili nálezisko v poľskom Krosne. Cinobaňa bola prezentovaná aj v rámci výstavy Najvýznamnejšie archeologické objavy na Slovensku, ktorá prebiehala v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Onedlho sa V. Mitáš s V. Furmánekom chystajú nálezisko spropagovať aj na konferencii v českej Příbrami. Okrem toho už vyšli články v nemeckej odbornej tlači a postupne budú publikované ďalšie.
