RUŽINÁ. Tréner Vladimír Rusnák st. zakotvil v Ružinej. Po svojom predčasnom odchode z Liptovského Mikuláša počas futbalovej jari stál pri postupe TJ Baník Ružiná do tretej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže spolu s lodivodom tímu Jánom Šágom. „Ružinej som vtedy iba trénersky vypomáhal. Neskôr som sa dohodol s mojím dobrým priateľom Jožkom Líškom ml., že tu zostanem," upresnil V. Rusnák st., s ktorým sme sa o jeho ďalších plánoch a situácii v klube porozprávali pred prvým majstrovským zápasom v Spišskej Novej Vsi.
Prvoligový kouč bude mať pod palcom druholigistov. Nevnímate to ako trénerský ústup?
- Medzi I. a II. ligou nie je až taký priepastný rozdiel. Určite bude pre mňa trénovanie druholigistu zaujímavou skúsenosťou.
S kádrom Ružinej ste sa zoznámili už na jar. Počas letnej prípravy však došlo k zmenám. Čo hovoríte na svojich súčasných zverencov?
- V porovnaní s jarnou časťou uplynulej sezóny nastali v kádri určité zmeny. Odišiel Ivan Ádám, ktorý bude hrajúcim trénerom treťoligového FTC Fiľakovo. Po skončení hosťovania sa do Kalinova vrátil Mišo Hazucha, dres Ružinej už nebudú obliekať Zachar so Žingorom. Roman Čavojský bude ďalej pôsobiť v LAFC Lučenec. Naopak, z banskobystrického MFK k nám prišiel stopér Caban a tiež Valentíny, ktorý bol na hosťovaní v Poltári. Angažovali sme Gorana Antunoviča, ktorý predtým hrával v Komárne, no jeho materskou základňou je Slovan. Pribudli nám dvaja odchovanci ružinského futbalu - Ján Líška (Rapovce) a Kralinský (Tomášovce). Na ročnom hosťovaní sme sa dohodli s Maťom Markom a Štenglom z Divína. Z Podbrezovej prišli Lauko a M. Horváth a z Lučenca Sarvaš.
Tento rok sme sa rozhodli zmeniť filozofiu a neplánujeme veľké nákupy hráčov. Skôr sa zameriame na to, aby sme do nášho klubu pritiahli chlapcov z okolia. Samozrejme, že nosnými piliermi budú štyria-piati skúsení hráči, medzi ktorými dostanú priestor mladší. Keďže budú v našom kádri hráči z okolia, určite budú stretnutia zaujímavé aj pre fanúšikov tunajšieho futbalu.
Máte skúsenosti s treťou najvyššou futbalovou súťažou na Slovensku?
- Pozorne sledujem všetky súťaže - hráčske zostavy, priebehy stretnutí a najmä strelcov. Keďže som východniar, tak veľmi dobré poznám tímy účinkujúce v II. lige Východ. Prehľad mi určite nechýba.
Aké sú podľa Vás šance Ružinej preraziť v tejto súťaži?
- Určite chceme pokračovať smerom, ktorým sme sa vydali v závere nášho účinkovania v III. lige. Hrať ofenzívny futbal, strieľať góly a prilákať na zápasy čo najviac fanúšikov. Myslím si, že sa nám to sčasti už aj podarilo, keďže domáce stretnutia Ružinej mali pomerne slušnú návštevnosť. Diváci pozitívne reagovali nielen na vsietené góly, ale ocenili aj pekné akcie. Nemáme prehnané ambície v podobe líderskej pozície, na ktorú sme boli počas uplynulej sezóny zvyknutí. Som však presvedčený o tom, že terajšie mužstvo Ružinej má v pohode na stred druholigovej tabuľky. Určite sa v tejto súťaži chceme udržať, vyhnúť sa bojom o záchranu a najmä dať šancu futbalovo sa presadiť hráčom z okolia. Tiež by sme chceli vychovať aspoň dvoch futbalistov pre vyššiu súťaž. Máme talenty a je len na nich, ako sa presadia a zabojujú.
Neobávate sa finančnej náročnosti súťaže? Veď už len samotné vycestovanie na zápasy, keďže druholigisti sú prevažne z východu Slovenska, nie je lacnou záležitosťou.
- Chceli by sme sa zmestiť do rozpočtu, aký mala Ružiná počas svojho účinkovania v III. lige. Určite to bude náročné, je to však reálne. Ako som už spomínal, upustili sme od nákupov drahých hráčov, angažovali sme futbalistov z nižších súťaží a okolia, čo môže mať pozitívny dopad na zvýšenie návštevnosti domácich stretnutí. Na pôdu súperov budeme cestovať osobnými autami, čím sa znížia cestovné náklady. Takže sa pokúsime šetriť a ja verím, že to pôjde. Opäť však musím pripomenúť, že veľmi obdivujem môjho priateľa Jozefa Líšku ml., ktorý sa podpísal pod napredovanie ružinského futbalu, že sa vôbec do II. ligy pustil, pretože obnáša veľa starostí a stresov.
Aká je atmosféra v hráčskej kabíne?
- Podľa mňa sa stále zlepšuje. Určili sme si jasné pravidlá, ktoré sa možnože nie všetkým pozdávajú. Ekonomická situácia je zložitá takmer v každom futbalovom klube na Slovensku. Hráči o tom vedia a každý, kto chce v Ružinej zotrvať, to musí pochopiť. Keď som s chlapcami rozoberal naše pôsobenie v II. lige Východ, tak som zistil, že aj oni majú prehľad, poznajú niektoré mužstvá a sú medzi nami aj takí, ktorí už majú s touto súťažou skúsenosti. Myslím si, že v Ružinej sa vytvorila dobrá partia, ktorá si verí. Keďže máme 21 hráčov, tak o ďalších príchodoch neuvažujeme. Skôr plánujeme znížiť tento počet o dvoch hráčov. Kvalita na našej strane určite je. Potvrdilo sa to aj v závere uplynulého ročníka a tiež počas prípravných stretnutí.
Novohradskej futbalovej verejnosti ste dobre známy ako bývalý tréner LAFC Lučenec. Zaujímate sa aj o dianie vo svojom bývalom pôsobisku?
- Stále fandím mužstvám, pri ktorých som pôsobil, Lučenec nevynímajúc. Sledujem jeho futbalovú dráhu. Okrem toho je jeho kormidelníkom môj dobrý priateľ Jožko Škrlík, ktorého som do Lučenca doporučil. Skôr ma mrzí to, ako dopadla lučenecká mládež. Veľa rokov sa o nej iba hovorí, no nič sa pre ňu nespravilo. Za svojho pôsobenia v LAFC som zo staršieho dorastu, dokonca i z mladšieho dorastu (mladý Kovanič) dotiahol do "áčka" 4-5 hráčov. Do reprezentácie som dostal Štrbku.
Tiež bol na mňa vyvíjaný veľký nápor, že mladým nedávam šancu, aj keď si myslím, že som ich dosť zapracovával do kádra "áčka", no chýbala mi pomocná ruka. Je smutné, že stálou diagnózou LAFC je stavanie nového kádra každý polrok. Napokon sa to vždy k spokojnosti podarí, no len vďaka určitým ľuďom. Tento polrok najmä vďaka Jožkovi Líškovi ml. a trénerovi Škrlíkovi, ktorí sa výrazne pričinili pod príchod kvalitných hráčov. Určite to však nevnímam ako dlhodobé riešenie pre ďalšie fungovanie lučeneckého futbalu. Mrzí ma, že mesto s futbalovou tradíciou, akým je Lučenec, nemá v kádri "áčka" aspoň piatich vlastných odchovancov, ktorí by boli lákadlom pre fanúšikov. Napokon v čase, keď sa nám podarilo vybojovať postup do I. ligy, chodilo na domáce zápasy viac ako tisíc fanúšikov.
