Otvorenie výstavy kamenárskych prác Štefana Kubalu z Oravského Bieleho Potoka a novej expozície Bebejov dom zo Zuberca boli sprievodnými podujatiami 35. ročníka Podroháčskych folklórnych slávností.
ZUBEREC. S kameňom začal Štefan Kubala pracovať z nutnosti. Vyrábal z neho osly - nástroje na brúsenie nožov. Pod ruky sa mu denno-denne tvrdá hmota dostávala po tom, čo v dedine otvorili kameňolom. Do výroby sôch sa však pustil až na dôchodku.
Pomníkom manželke to začalo
„Keď zomrela Štefanovi manželka, rozhodol sa, že jej urobí pomník na hrob. Kameň si bol nalámať sám. Najlepšie totiž vedel, s akým sa dobre pracuje, kedy je správne prerastený," spomína na starého otca vnuk Viliam Kahan. Po prvom pomníku prišiel ďalší, potom aj sochy, najmä s náboženskou tematikou. Na sklonku života náhle prešiel od kameňa k drevu. „Starý otec ochorel na nohy. Nemohol už chodiť lámať kameň do kameňolomu. Tak vyrezával aspoň z dreva."
Kamenné plastiky nebohého majstra sú vystavené v objekte ľudovej školy. Výstava je doplnená fotografiami sôch oravskobielopotockých kamenárov.
Zuberčania na lyžiach
Bebejov dom stojí v Múzeu oravskej dediny na Brestovej takmer od jeho otvorenia. Doteraz sa však využíval skôr ako depozit, občas v ňom ubytovali externých zamestnancov. „Dlho sme rozmýšľali, ako ho lepšie využiť," hovorí správca Richard Janoštín. Potom si uvedomili, že skanzen je v Zuberci, ale o dedine je v ňom málo. A tak nová expozícia pripomína život Zuberčanov, ich prácu v okolitých lesoch, nechýba ani spomienka na začiatky turizmu pod Roháčmi.
„Začiatkom 20. storočia, keď v okolitých dedinách ľudia ani poriadne nevedeli, čo to je, už mali Zuberčania vlastné lyže," hovorí Janoštín.
Ľudia pracovali v lesoch s drevom, pomáhali pri záchrane ranených turistov. „Všetko, čo pri tom používali, sme vložili do zbierky."
