CINOBAŇA. Rodín, ako je Bérkyová z Cinobane, sú na Slovensku tisíce. Ich mesačný príjem je taký nízky, že ledva stačí na nájomné a skromnú stravu. Uvedomujú si však, že nesmú rezignovať, preto sa snažia hospodáriť tak, aby deti chodili v čistom a mali čo jesť.
Ďalšie dieťa neplánovali
„Keď musíte vyžiť zo štyristo eur mesačne, potom sa aj na krajec chleba pozeráte inak," hovorí hlava rodiny Eduard Bérky. „Mám epileptické záchvaty a som Róm. Zlá kombinácia na to, aby ma niekto zamestnal. Našťastie, máme dobrú starostku, takže už šiesty rok robím na aktivačných prácach," dodá Eduard a snaží sa utíšiť jedno zo svojich najmladších detí, mesačnú Kristínku. Jej dvojča Dominika podriemkáva v náručí svojej mamy.
„Nuž, čo vám poviem, neplánovali sme ich. A keby som mala desaťtisíc korún na interupciu, tak by som ich možno do tejto biedy ani nepriviedla. No teraz by sme si ich nedali ani za svet. Dávame im kravské mlieko. Na sunar nám nedochádza. Susedky to majú lepšie, môžu kojiť. Ja som mala cysty na prsníku, možno preto nemám mlieko," povie Kristína.
Syn sa im utopil v rybníku
Rodina žije v rodičovskom dome v dvoch izbách. Pred rokom sa s nimi osud kruto zahral. „V rybníku neďaleko Kalinova sa nám utopil syn Janko. Mal pätnásť rokov, dobre sa učil, chystal sa ísť študovať na gymnázium. Veľmi nás to zobralo. Dvanásteho júla uplynul rok od jeho smrti. Takmer každý deň sme na cintoríne pri jeho hrobe," povzdychne si päťnásobná mama. „Asi to osud tak chcel zariadiť, aby sme si do roka vychutnali dve dievčatá," dodá.
Janka mali spolužiaci, učitelia i starostka radi. „Deti s učiteľkou Ľubicou Machanovou už päťkrát písali do televíznej relácie Modré z neba, aby mohli pre mŕtveho spolužiaka vysnívať sen - dôstojný pomník na jeho hrobe. Veľmi by som si želala, aby im to vyšlo," hovorí starostka Cinobane Mária Švikruhová. Do chudobnej rodiny neprišla s prázdnou rukou. Dvojičkám darovala zlaté náušnice i oblečenie.
„Aby mali na mňa pamiatku. Bérkyovci sú poriadni ľudia, len majú smolu. Fabriky na okolí už dávno nefungujú, v našom kraji si prácu nevedia nájsť ani vysokoškolsky vzdelaní ľudia," priblíži krutú, ale pravdivú realitu starostka.
Leto je k chudobným štedrejšie
Cez leto sa žije chudobným rodinám ľahšie. Do hrnca je vždy čo dať zo záhradky, v hore rastú hríby, maliny. Keď k tomu prirátame podarúnky od susedov, ktorým sa urodilo hojne sliviek či hrušiek i koza lepšie dojí, sú letné mesiace rozhodne štedrejšie.
„Počas zimy je to horšie. Dostávame štyristo eur. Sto dáme na elektrinu, tridsať Edkovi na cestovné. Žena varí najmä kyslé polievky a zemiaky. No tento rok ani tie nebudeme mať. Úrodu nám zničila voda. Ťažko bude," tvrdí Edurd. Starostka váha, čo povedať. Bérkyovci zďaleka nie sú jedinou rodinou v Cinobani, ktorá trie biedu.
„Viete, o čom tu ľudia už roky snívajú? O práci. Tí odvážnejší po tom, ako sa sklárne dostali do problémov a nastalo prepúšťanie, odišli do zahraničia. Bolo to z núdze. A tí, čo zostali a nevedia si nájsť prácu, sa pretĺkajú, ako vedia. Ešteže sa niektorí Cinobančania vedia vcítiť do ľudského nešťastia a sú ochotní pomáhať. Najmä oblečením a stravou. No ktovie, ako to bude teraz, keď má všetko zdražieť," zamyslí sa starostka.
Vie, o čom hovorí, veď dôverne pozná príbehy tunajších ľudí aj možnosti obecnej pokladnice. Zahraniční investori sa do okresu nehrnú a domáci sú radi, že pomôžu rodine a známym.
Deti by potrebovali viac
Kristínka s Dominikou sa narodili 21. júla. „Presne po osemdesiatich rokoch tu máme opäť dievčatá. Mária s Boženkou sa narodili v roku 1930," upresní starostka. Najmladšie dvojičky v Cinobani sa majú k svetu. Rodičia ich zahŕňajú láskou. Aj kravské mlieko im chutí, potrebovali by však kočík, plienky i viac peňazí, aby im Kristína s Eduardom mohli aspoň občas dopriať viac.
„Žiaľ, žijeme v dobe, keď sa obrovské materiálne rozdiely medzi rodinami ešte viac prehlbujú. Nie vždy si ľudia za to, že nemajú peniaze, môžu sami. Bérkyovci sú poriadna rodina. Zaslúžia si pomoc. A ja si veľmi želám, aby sa medzi čitateľmi Novohradských novín našli takí, ktorí päťčlennej rodine podajú pomocnú ruku," verí starostka.
