Hovoria, že uveria, až keď podpíšu pracovné zmluvy.
UTEKÁČ. Keby sklárne v Utekáči neskrachovali, tunajšiu dolinu by zrejme nikdy nevolali hladovou. Ani rad ľudí na úrade práce by nebol až taký dlhý. Keď vo fabrike koncom 90-tych rokov definitívne vyhasli sklárske pece, bez práce tu zostalo okolo 300 ľudí.
Nasledujúce roky ľudia dúfali, že Clara vstane z popola. Budovy však pod vplyvom času začali chátrať, stroje a iné kovové časti z nich mizli. Zároveň sa strácala aj nádej ľudí a Utekáč sa pomaly vyľudňoval. Za prácou sa sťahovali celé rodiny. Niektoré z nich si adresu trvalého bydliska ponechali, iné odišli definitívne. Obec prichýlila prisťahovalcov a miera nezamestnanosti sa vyšplhala nad hranicu 21 percent. V domoch sa usídlil pesimizmus a strach z budúcnosti. Nečudo, že aj informáciu o nových pracovných miestach a dvoch investoroch, ktorí tu majú už v blízkej budúcnosti začať podnikať, berú zatiaľ skôr ako utópiu.
Do Utekáča prišla už aj televízia
V Utekáči žije okolo 1000 ľudí. Vo štvrtok okolo obeda sme tu však mali problém stretnúť živú dušu. Pred miestnou reštauráciou sme sa dali do reči s 31-ročným Petrom Nosáľom.
„Narodil som sa tu. Nevymenil by som ho za nič na svete. Veľmi som sa potešil, keď som sa dopočul, že v areáli bývalých sklární chcú podnikať dve spoločnosti. Pracovné miesta by priniesli do dediny nový život. Veď tu na okolí nenájdete takmer žiadnu robotu," posťažoval si Peter. Jeho sused, 57-ročný Marián, vraj už za robotou pobehal kus sveta.
„Pred dvoma týždňami som tu chodil s televíznym štábom. Ukazoval som im, kde majú nové haly stáť. Ale ja som skôr pesimista, už sa tu toho veľa narozprávalo a doteraz sa nič neudialo. Utekáčania sú robotní ľudia. Chcú robiť, ale nemajú kde. Keby tu vznikli nejaké závody, možno by sa domov vrátili aj tí, ktorí odišli," myslí si Marián. 53-ročná Ružena Katreniaková zdieľa podobný názor. „Uverím tomu, až keď nastúpim do prvej smeny," tvrdí.
Obec získala milióny
Starostka Utekáča Zuzana Paľašová je optimistka. „Už vyšla aj výzva na dodávateľa prác. Ministerstvo hospodárstva a výstavby prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj, investície a obchodu (SARIO) podporilo rekonštrukciu bývalej sklárne Clara sumou takmer 6,12 mil. eur. O podnikanie v parku prejavili záujem dve spoločnosti. Jedna by tu mala vyrábať tabuľové sklo pre eurookná, druhá dielce nízkoenergetických rodinných domov," hovorí starostka.
Obec si od tejto investície sľubuje až 250 pracovných miest. S investormi má obec údajne podpísané i predbežné zmluvy. „Hovorilo sa už o niekoľkých investoroch, ktorí sem chceli prísť podnikať. Veľmi tomu neverím, že v areáli bývalej fabriky budú nejaké výrobné haly. Ale v tomto prípade by som sa rada mýlila. Utekáč potebuje pracovné miesta ako soľ," hovorí 53-ročná Elena Burdíková.
66-ročná Utekáčanka Helena Hošková zatiaľ o žiadnych investoroch ani o príspevku z ministrstva nepočula. Ako dôchodkyni sa jej žije dobre. „Čo už ja, som na dôchodku a veľa toho nepotrebujem. Žijem tu už 60 rokov a do obchodu zájdem aj poslepiačky. Pravdou však je, že v dedine sa kedysi žilo lepšie," priznáva pani Helena.
Ani najstarší sklár novým investorom zatiaľ neverí
S tým lepším životom má dozaista pravdu. Utekáč evidentne starne. Každoročne tu viac ľudí umiera ako sa rodí, i dôchodcov pribúda. Neďaleko zatiaľ rozobratých budov bývalých sklární stojí kovová socha. Fúkač skla má pripomínať dobré sklárske časy. Keď minulý rok sochu slávnostne odhalili, spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom prestrihoval pásku jeden z tunajších najstarších sklárov Ján Šáli.
„Keď som strihal stuhu, vtedy mi až tak smutno nebolo. Ale keď sme spievali sklársku hymnu Sklenička ty sklenená, mal som čo robiť, aby som sa neroz-plakal. Podobné pocity som mal, keď som denne prechádzal okolo rozkradnutej fabriky, v ktorej som odpracoval vyše 40 rokov. Pochádzam zo starej hutníckej rodiny. Fabrika dávala chlebík aj mojej manželke. Pri peci bolo niekedy aj vyše 1000 stupňov. O tých nových halách som počul. Ale ak mám byť úprimný, veľmi tomu neverím. Nečudujte sa, nám tu už toho veľa narozprávali. Ale bol by som rád, keby to bola pravda a do areálu sklární by sa vrátil život a s ním i nové pracovné miesta. Potom by sa mi aj na nášho kovového fúkača pozeralo lepšie," hovorí 71-ročný dôchodca, ktorému skrachovaná fabrika dodnes dlží peniaze.
Autor: Z. Suráková
