VEĽKÝ KRTÍŠ. Pred troma rokmi prišiel v bani takmer o život. Napokon si to odniesla len ruka. Odtrhlo mu ju v zápästí. Absolvoval sedem operácií, no ruka je stále nefunkčná. Cit sa do nej nevrátil. „Ešte ma čaká jedna operácia. No ani tá mi už cit do ruky nevráti a zrejme ani nezmierni bolesť, " hovorí Peter Bečkei.
V Bani Dolina vo Veľkom Krtíši odpracoval pätnásť rokov. Vždy mal vraj niekde v podvedomí zafixované, že sa nemusí vrátiť domov. „Pod zemou si nikdy nemôžete byť istý. Keď som sa dozvedel, že mi ruku odrhlo len v zápästí, vlastne sa mi uľavilo. Pokojne sa to mohlo skončiť aj horšie," hovorí.
Ruku mu našli kamaráti
Prvého novembra 2007 mal nočnú. Zachytil ho pancierový dopravník. „Ťahal ma niekoľko metrov. Potom niečo chruplo. Pocítil som tupú bolesť, no nezamdlel som. Vlastne, ja som si v prvej chvíli ani neuvedomil, že mi odrhlo ruku. Ten dopravník som ešte sám dokázal vypnúť. Odviezli ma do nemocnice vo Veľkom Krtíši. Tu mi lekári nedávali žiadnu nádej. Kamaráti však moju odrhnutú ruku našli a priniesli ju do nemocnice. Sanitkou ma potom previezli do Fakultnej nemocnice Luisa Pasteura v Košiciach. Lekárom sa náročný zákrok vydaril, ruku mi prišili," spomína na úraz spred troch rokov muž z Veľkého Krtíša.
Oporou mu je rodina
Prvá operácia trvala deväť hodín. Keď sa po nej zobudil, bál sa na ruku pozrieť. Kritické boli najmä prvé dni. Ak by bol dostal infekciu, ruku by mu už nikto nezachránil. Nasledovali ďalšie operácie.
„Po prvých som ešte bol optimistom. Veril som, že keď som už mal také šťastie a ruku mi zachránili, budem s ňou aj hýbať. No po absolvovaní posledných dvoch som pochopil, že to už nikdy nebude také ako predtým. Život vás donúti zvládnuť aj zdanlivo nemožné. Už som sa naučil niečo napísať ľavou rukou. Oporou mi je part- nerka a štvorročný synček. Keď sa mi stal úraz, mal len jeden a pol roka," hovorí Peter a dodá: „Podstatné je, že žijem."
Snaží sa normálne žiť
Život pod zemou mu chýba, hoci počas pôsobenia v bani stratil troch kamarátov. „Vlastne už štyroch. Robo Régi, ktorý zomrel v Handlovej, bol štvrtý. Pochádzal zo Želoviec, tak ako ja. Spolu sme chodili do škôlky. V bani sme boli ako jedna veľká rodina. Na začiatku nás tam robilo okolo 1500, na konci nás zostalo sotva 200," približuje situáciu Peter.
Jeho hendikep si ľudia, ktorých stretáva na ulici, ani nevšimnú. „Snažím sa žiť normálne. Aj keď nefunkčná pravá ruka mi dosť obmedzuje život. Pred úrazom som rád stolárčil. Teraz je to už s mojim koníčkom horšie. Čoskoro ma čaká ďalšia operácia. Chcel by som, aby bola posledná," zdôrazní bývalý baník.
