ORAVSKÝ BIELY POTOK.„Keby boli mali kamenári v minulosti také stroje, aké existujú dnes, určite by ich používali," hovorí Juraj Šinál z Medzibrodia nad Oravou. Zdôvodňuje tak zvuk frézok, brúsok a vŕtačiek pri vytváraní sôch z kameňa. Donedávna znel v podroháčskej dedinke najmä tlkot kladiva o dláto a dláta o kameň.
Dobývací priestor
Povolenie na ťažbu kameňa získala obec od Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici v roku 2006. Jeho platnosť je trojročná. „Žiadať o predĺženie nebudeme," povedal Ján Kaššák, starosta Oravského Bieleho Potoka. Potrebovali by splniť ďalšie podmienky. „Zbytočne budeme dobývací priestor blokovať, aj tak ich nesplníme."
Banský úrad ponúkol možnosť ťažby kameňa ďalším záujemcom. Mali sa prihlásiť do 15. septembra. Hovoriť do toho však bude aj obec a urbár. Obec dá užívateľovi kameňolomu podmienky tiež.
„Sme rekreačná oblasť, nechceme, aby príliš zasiahol do prírody, aby v dedine nerobil hluk a neprášil," hovorí Ján Kaššák. V kameňolome je k dispozícii päť miliónov kubíkov pieskovca.
Rezbári sekali do kameňa
Obnoviť tradíciu kamenárstva sa obec podujala podujatím kamenársky plenér. Tento rok sa konal už piaty raz. Čo je nové?
Čoraz viac používajú kamenosochári pri práci techniku. „Ide o čas," hovorí Juraj Šinal z Medzibrodia nad Oravou. „Žijeme v 21. storočí, ak chceme urobiť za týždeň sochu, treba si pomôcť technikou."
Až piati z deviatich tvorcov, ktorí minulý týždeň sekali v Studenej doline do kameňa sa venujú prednostne rezbárstvu. „Drevo je na dotyk teplejšie, vidno na ňom roky. Kameň nemá takú vôňu," hovorí Stanislav Ondrík z Tvrdošína.
Minulý týždeň robil z dreva ženu, ktorej do rúk osadil veľké prasknuté srdce z kameňa. „Symbolizuje smútok za manželom, ktorý odišiel za prácou do Ameriky. Nohy má zo skaly tiež, lebo oravské ženy ťažko robili." Socha by mala dostať miesto pred vstupom do dediny. Urobiť niečo iné plánuje tvorca aj na druhý koniec. „Nechajte sa prekvapiť."
Pohroma i Zmierenie
Zmierenie nazval svoje kamenné súsošie Ján Špuler z Bobrova. Dievčatko oravskô je zas dielom Jána Šeligu z Hruštína. „Pri kameni si treba premyslieť každý úder, je veľmi krehký. Ale vydrží niekoľko stroročí, kým drevo niekoľko desaťročí."
Muža, ktorí tlačí pred sebou barák, nazval Martin Gregor z Martina Pohromou. Jozefa Dúbravského volal kolega do Oravského Bieleho Potoka už dva roky. Prišiel až teraz a - bol nadšený.
„Mám taký pocit, že to bude pocta gitare," povedal pri poloopracovanom kameni sochár Norbert Neuschl z Martina. Na gitare síce hrať vie, ale radšej jej zvuk počúva.
František Hrebeňár z Vrbova je na plenéri už štvrtý raz. Vlani vytesal do kameňa sv. Štefana, patróna obce, teraz to bol Kristus na kríži. Podoprel ho masívom Roháčov hore a motívom opery Nabucco dolu.
