BREZOVICA. Siedmi kňazi na čele s biskupom, desiatky pozvaných hostí, spev, hudba, tanec, spomienky, ďakovanie. S týmto všetkým sa spájali oslavy 430. výročia prvej písomnej zmienky o Brezovici.
Čriepky z histórie
Bolo to snáď aj sto rokov predtým, než na Oravu prišiel Thurzovský rod, keď sa na brezovických chotároch začali udomácňovať valasi so svojimi stádami. Domy začali stavať v hustých lesoch. Z tohto prostredia pramení aj historický znak obce - strom, ktorý je symbolom lesného bohatstva chotára.
Oficiálne však začala Brezovica byť Brezovicou až na sviatok sv. Michala, 29. septembra 1580. Zakladajúci listinu vydal najskôr Stanislav Thurzo, neskôr ju podpísal aj Juraj Thurzo. Majetok nazývaný Nová Brezovica dostal Alexander Valášek a ďalší desiati obyvatelia. Listina hovorí, že majetok dostali ako odplatu za „veľké utrpenie, ktoré prežili pri prácach a námahách, pri klčovaní pôdy a zušľachťovaní polí v hornatých a drsných miestach".
Ďakovná omša
Čestnými hosťami osláv boli kňazi, miestni rodáci. Zo šiestich pozvaných prišli štyria. K oltáru sa k nim počas slávnostnej svätej omše pridal správca farnosti kňaz Jaroslav Rusnák, dekan Michal Tondra a biskup František Tondra. Kostol sa v nedeľu dopoludnia zaplnil do posledného miesta. Každý z dedinčanov sa chcel prísť poďakovať za dlhoročnú históriu svojho rodiska.
Popoludní sa všetci presunuli do vynoveného kultúrneho domu, kde na nich čakal bohatý kultúrny program. Do tanca zakrepčila liesecká Skorušina, zabavil sa aj niekdajší minister Ľudovít Kaník, o spev sa postarala miestna folklórna skupina. Zábavu a repeťácke hity mala na starosti speváčka Helena Vrtichová a ľudový rozprávač ujo Matej.
