LUČENEC. Na Slovensku existuje devätnásť klubov Venuša. Jeden z nich funguje aj v Lučenci. Založili ho pred desiatimi rokmi.
„Keď sme ho zakladali, bolo nás sedemnásť žien. Teraz nás je vyše sedemdesiat. Sú medzi nami ženy aj z iných okresov," hovorí predsedkyňa klubu Marta Danišová. Spolu s predsedkyňou Ligy proti rakovine Jaroslavou Machanovou stála pri založení lučeneckého klubu. Ženy s onkologickými ochoreniami sa stretávajú každú poslednú stredu v mesiaci v budove Obvodného úradu v Lučenci. Minulý týždeň spravili výnimku. Stretli sa v predposlednú stredu, aby zároveň oslávili aj výročie svojho vzniku. Pozvali medzi seba riaditeľa lučeneckej nemocnice Júliusa Höffera, Zuzanu Paškovú z úradu práce, psychologičku Katarínu Kropáčovú, ako aj sestričky z onkologickej ambulancie Anastáziu Kobzovú a Janku Cickovú. Jednoducho ľudí, ktorí členkám klubu Venuša pomáhajú.
Hovoria o svojej chorobe
„Každá z nás, ktorá tým prešla alebo prechádza, potrebuje vedieť veľa vecí. A kto jej lepšie poradí, ak nie osudovo blízky človek? Rakovina je ochorenie, keď raz pomáhate vy, ale potom ste na opačnej strane a vy potrebujete pomoc. Poznala som ženy, ktoré keď prišli do nášho klubu, báli sa hovoriť o svojej chorobe. Uzavreli sa do seba, nevedeli, ako začať žiť s krutou diagnózou. Po čase sa ich pohľad na rakovinu zmenil. Naučili sa počúvať jedna druhú, spoločne čakať na výsledky a tešiť sa aj z maličkostí. Náš klub plní funkciu poradenskú i spoločenskú. Citové väzby a súdržnosť sú tu hmatateľné. Spolu oslavujeme narodeniny, meniny, chodíme na výlety a pomáhame Lige proti rakovine počas Dňa narcisov rozdávať kvety," približuje činnosť klubu Venuša jej zakladateľka pani Marta.
Pomohlo jej pozitívne myslenie
Jednou zo žien, ktoré sa stretávajú v klube, je pani Mária Kropáčová. Krutá diagnóza aj jej zasiahla do života. Hrčku v prsníku jej zistili koncom októbra pred piatimi rokmi.
„Prišlo to ako blesk z jasného neba. Išla som na vyšetrenie so svojou dcérou a lekár mi povedal, že v prsníku niečo mám. Som členkou folklórneho súboru Bažalička a práve sme sa chystali na vystúpenie do Srbska. Išla som teda za lekárom a povedala som mu, že v žiadnom prípade ma nemôže operovať v termíne, ktorý mi určil. Nebol veľmi nadšený, ale napokon súhlasil. Zvládla som vystúpenie i operáciu. Ani na chvíľu som si nepripustila myšlienku, že by to malo zle dopadnúť. Neľutovala som sa. A nezniesla som ani, aby ma ľutovali iní. V nemocnici som ležala v čase, keď pri Pincinej havaroval autobus. Zomreli v ňom ľudia a mnohí boli ťažko zranení. Vtedy som si uvedomila, že ja som na tom v porovnaní s nimi dobre. Podstúpila som chemoterapiu a dostala som sa z toho," hovorí pani Mária.
Veľkou oporou jej bola rodina a kamaráti zo súboru, najmä riaditeľ Juraj Matiaš. Dnes má Mária z Príbeliec päťdesiatsedem rokov a aj keď do klubu nechodí pravidelne, je pre mnohé ženy oporou.
Podstúpila dve operácie
Valéria Malá je členkou klubu už desať rokov. Má sedemdesiat rokov a pred desiatimi rokmi si pod ľavou pazuchou nahmatala hrčku.
„Nakoľko som zdravotná sestra, vedela som, čo to môže byť. No zároveň som si uvedomovala, že v tomto prípade by čas hral proti mne. Podstúpila som to, čo tisícky žien na Slovensku. Operáciu na chirurgii, potom chemoterapiu na onkológii a pravidelné vyšetrenia. Ale dostala som sa z toho. Vďaka rodine, priateľom, a mojim „Venušiam". Po dvoch rokoch som opäť zažívala strach. Aj na druhom prsníku sa mi spravila hrčka. Našťastie, nebola zhubná. Veľkou oporou mne, ale aj všetkým ženám s onkologickým ochorením, je Jaroslava Machanová. Je to skvelá, ale najmä ľudská onkologička," hovorí pani Valéria.
Mnoho žien z klubu už zomrelo. To sú tie smutnejšie stránky Venuše. Tie veselšie sú posedenia, oslavy, priateľstvá i spoločné čakanie na výsledky.
Rakovina sa už nemusí končiť smrťou
Klub Venuša vznikol popri Lige proti rakovine. Jej predsedníčkou v Lučenci je lekárka Jaroslava Machanová.
„Rakovina bola a pravdepodobne ešte dlho bude ponímaná ako smrteľné ochorenie sprevádzané predstavou bolesti a utrpenia. Mení sa však prístup v mysliach ľudí. Problematika rakoviny sa odtabuizovala a ľudia sa o nej už neboja hovoriť. Rakovina je vážny zdravotný aj spoločenský problém, ktorý sa však dnes nemusí končiť smrťou. Vďaka dynamickému a progresívnemu vývoju v oblasti nových onkologických liekov mám k dispozícii účinné lieky, ktoré pomáhajú rakovinu v jej raste zastaviť, vyliečiť a zlepšiť kvalitu života onkologického pacienta. A takéto kluby, ako je aj náš klub Venuša, pomáhajú liečiť dušu," hovorí skúsená onkologička, pre ktorú sú ženy z Venuše nielen pacientky, ale aj blízke kamarátky, ktoré jej dávajú silu ísť ďalej.
Klub Venuša za roky svojho pôsobenia spolu s Ligou proti rakovine pri verejných zbierkach na Deň narcisov vyzbieral približne 4 milióny korún. Vďaka týmto peniazom sa zlepšila úroveň diagnostiky a liečby nádorových ochorení v našom regióne.
Vo výskyte zhubných nádorov sa náš región v rámci Slovenska umiestňuje na popredných miestach. Každý rok lekári zaevidujú stovky nových ochorení. Výskyt zhubných nádorov má zvyšujúcu sa tendenciu, pričom dochádza ku hrozivému presunu tohto ochorenia do čoraz mladších vekových kategórií. Onkológ by mal byť dobrým psychológom, aby rozpoznal, kedy môže povedať o tejto chorobe viac a kedy menej.
„Zákon síce hovorí, že pacient má právo byť informovaný o svojom zdravotnom stave, no nie každý vie prijať pravdu. Zle podaná informácia môže liečbe uškodiť a vyvolať skratové reakcie. Dôležitý je aj prístup k rodine pacienta a spolupráca s ňou. Každý človek má inú psychiku. Podľa jej krehkosti treba zvoliť aj postup, akým informovať o diagnóze," hovorí klinická onkologička Jaroslava Machanová.
