RIMAVSKÁ SOBOTA. Predmetom mesiaca október sú v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote kútne plachty, ktoré patria k najstarším obradovým textíliám. Plachty sú tkaniny z domácky tkaného plátna. Vešali sa v izbe okolo postele rodičky, aby ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický, pretože kedysi všetci bývali v jednej izbe, ale aj magický.
"Podľa poverových predstáv bola žena v čase šestonedelia považovaná za nečistú, mohla ohroziť okolie, no zároveň sama bola vystavená vplyvu rôznych škodlivých síl. Na ochranu pred nimi slúžila výšivka červenej farby, no i motív kohútov, ktorí mali rovnako profylaktickú funkciu," informovala etnografka GMM Ľudmila Pulišová.
Vzácna výšivka
Najstaršia kútna plachta v zbierkach múzea pochádza zo začiatku 19. storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty.
Vzácnosťou je tiež výšivka v spodnej časti, takzvaný žilinský výrez, zhotovená technikou prelamovania, kedy ornament vzniká narušením podkladu stiahnutím alebo vytiahnutím nití a ich upevneným rôznymi stehmi.
Na našom území sa táto výšivkárska technika udomácnila v priebehu 15. storočia za vlády Mateja Korvína pod vplyvom renesancie. V 17. až 18. storočí prenikol daný spôsob zdobenia textílií i do ľudového prostredia, ktoré si ho prispôsobilo svojmu vkusu a potrebám.
Plachty so žilinským výrezom
Jedným z najvýznamnejších centier zhotovovania prelamovanej výšivky bola Žilina, no prostredníctvom podomového obchodu sa vložky do plachiet so žilinským výrezom rozširovali i do ostatných oblastí Slovenska. Ich výskyt bol typický aj pre Gemer Malohont, kde tiež tvorili súčasť ľudového odevu a textilu.
