RIMAVSKÁ SOBOTA. Počas záchranného archeologického výskumu na stavbe polyfunkčného objektu v Rimavskej Sobote odkryli zvyšky obytných domov z 18. a 19. storočia a staré keramické predmety.
Keramika je zdobená červenohnedým maľovaním
Na mieste bývalej tržnice prebieha výskum pod vedením archeológa z Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša. od začiatku septembra. Je vykonávaný sondážnou metódou. Počas archeologického výskumu boli odkryté zvyšky základov jednotlivých objektov.
Našli sa predovšetkým zadné trakty obytných domov z obdobia 18. a 19. storočia, niektoré je možné zaradiť aj do začiatku 20. storočia. Tieto objekty boli hromadne asanované pred výstavbou mestskej tržnice koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia.
"Pod úrovňou vyššie uvedených objektov boli odkryté staršie objekty v podobe novovekých odpadových jám. Najbohatšia jama bola odkrytá v blízkosti bývalého, pravdepodobne viacpodlažného objektu. Odkryté boli aj keramické nálezy a to takmer kompletne zachovaná misa, ako aj torzá hrncov a džbánov z prelomu 16.17. storočia," informoval Botoš.
Odkryté keramické nálezy boli vyrobené z hliny s obsahom kaolinitických zložiek, ktorá sa vyznačuje vysokou ohňovzdornosťou. V odpadovej jame archeológovia objavili stolovú a kuchynskú keramiku. Takmer všetky získané nádoby boli zdobené červenohnedým maľovaním pozostávajúcim z rôznych druhov obežných čiar a vlnoviek.
"Zdobenie keramiky červenohnedým maľovaním, zhotovenej zo svetlej hliny, sa začalo uplatňovať na území Gemera a Malohontu už v druhej polovici 13. storočia, pričom prežilo až do 2. polovice 20. storočia. Takáto výzdoba a keramika bola typická pre región Gemera a Malohontu a odtiaľto sa potom exportovala do celého vtedajšieho Uhorska," objasnil archeológ.
Našla sa bronzová ihlica s pečatidlovou hlavicou
Medzi najzaujímavejší nález patrí torzo latkových dverí. Dvere na základe keramického materiálu pochádzajú tiež z obdobia 16.17. storočia. V lokalite boli odkryté aj objekty, a to odpadové jamy z mladšej doby bronzovej pilinskej kultúry. Vo výplniach jednotlivých objektov objavili fragmentárne keramické nálezy, ale aj nálezy dvoch kamenných podložiek na drvenie obilia a aj časti bronzovej ihlice s pečatidlovou hlavicou.
Ako Botoš uviedol, územie historického centra Rimavskej Soboty nebolo osídlené len v stredoveku, ale aj v mladšej dobe bronzovej, pričom na tomto území bolo situované rozsiahle sídlisko či osada ľudu pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktorá je známa predovšetkým žiarovým pochovávaním svojich mŕtvych, ako aj výbornou znalosťou technológie výroby bronzových výrobkov.
Archeologický výskum bývalej tržnice sa vykonáva z dôvodu výstavby polyfunkčného objektu.
