RIMAVSKÁ SOBOTA. Predmetom mesiaca november v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote sú kostrové pozostatky a to spodná čeľusť, zuby a niektoré končatinové kosti medveďa jaskynného. Kostrové pozostatky medveďov jaskynných sa našli v mnohých jaskyniach Gemera - Malohontu, napríklad v jaskyni Domica a Malej Drienčanskej jaskyni.
Pozostatky vystavovaného jedinca boli nájdené v jaskyni Za Borovou pri Klenovci, objavil ich Samuel Laudár v roku 1975. Podľa zástupcu riaditeľky GMM Dalibora Ďuriša medveď jaskynný je spolu s mamutom najznámejším zvieraťom konca ľadových dôb. Žil v období pleistocénu a vyhynul približne pred 20 - tisíc rokmi.
Pozostatky medveďov jaskynných sa nachádzajú najčastejšie v jaskyniach a odtiaľ pochádza ich pomenovanie. Do jaskýň sa uchyľovali častejšie ako dnešné medvede hnedé, predpokladá sa, že v nich strávili veľkú časť života.
"Medveď jaskynný bol asi o tretinu väčší ako náš medveď hnedý a dosahoval hmotnosť približne 500 - 800 kilogramov, dĺžku 2 metre a výšku 1,7 metra. Samce bývali väčšie ako samice. Na rozdiel od dnešných medveďov mal v pomere k telu väčšiu hlavu s vypuklým a strmším čelom a kratšie, hrubšie končatiny. Dožíval sa pravdepodobne približne 20 rokov," povedal Ďuriš a doplnil, že v Európe bol veľmi rozšírený až po Kaukaz a veľa ich bolo aj na našom území. Predpokladá sa, že bol všežravý, no hlavnú časť jeho potravy tvorili rastliny byliny, bobule a trávy. Príležitostne sa živil malými živočíchmi. Bol korisťou, ale aj predmetom uctievania neandertálcov aj moderných ľudí, s ktorými súperil o úkryt - jaskyne.
