KLENOVEC. Osem sociálnych podnikov, ktoré boli pilotným projektom bývalej ministerky práce Viery Tomanovej, malo dostať skoro 25 miliónov eur z eurofondov. Existuje však podozrenie, že ich tunelovali. Podľa materiálov z ministerstva práce desaťtisíce eur zarábali napríklad v Gemerskom sociálnom podniku ľudia blízki strane Smer.
Gemerský sociálny podnik v Klenovci, ktorý sa zaoberal výrobou ľudových výrobkov, zamestnával 25 externých pracovníkov, medzi ktorými bola aj riaditeľka zvolenského divadla a poslankyňa Mestského zastupiteľstva vo Zvolene Marcela Kršková. V zozname figurovali napríklad aj Roman Lebeda, bývalý hovorca expredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, koordinátor Mladých sociálnych demokratov pre Banskobystrický kraj a Jana Nová, pracovníčka Televíznej spoločnosti BBSK.
Ich odmeny sa vraj pohybovali za štyri mesiace roku 2008 v úhrne asi 200-tisíc korún, teda asi 6600 eur na osobu. V roku 2009 zarábali približne 20-tisíc eur.
Hovorkyňa ministerstva práce Slavomíra Selešová povedala, že Marcela Kršková v Gemerskom sociálnom podniku pracovala len v roku 2008. „Odpracovala 50 hodín. Jej hodinová mzda bola 14,77 eur." Zvolenská poslankyňa si tak prilepšila o 738,5 eura. Za aké služby ich dostala, to nám na ministerstve povedať nevedeli a odmietla sa k tomu vyjadriť aj Kršková. "Nebudem to komentovať," povedala.
Tomanovej pilotné sociálne podniky preveruje polícia. Ministerstvo práce podalo podnet na Špeciálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev.
„Budeme s napätím očakávať, aká trestnoprávna zodpovednosť a hlavne voči komu sa vyvodí," povedala štátna tajomníčka rezortu práce Lucia Nicholsonová
Ôsmim pilotným sociálnym podnikom odklepla v roku 2008 bývalá ministerka práce Viera Tomanová až 24,7 milióna eur z Európskej únie. Po kontrole však Európska komisia odmietla projekty financovať, a tak sme sociálnym podnikom vyplatili zo štátneho rozpočtu 10,8 milióna eur.
Nové vedenie rezortu platby stoplo. Tomanová ešte minulý rok odstúpila od zmluvy so štyrmi z ôsmich pilotných podnikov. Išlo o Horehronský, Revúcky, Spišsko-gemerský sociálny podnik a sociálny podnik Arvik. S ostatnými však krátko po voľbách podpísala nevýhodné dohody o odstúpení, na základe ktorých im mal rezort preplatiť všetky náklady.
