Nedeľa, 19. august, 2018 | Meniny má Lýdia

Voči Bohu sa neradno rúhať, ako nadelil, tak muselo byť

Prišli sme za ňou neohlásení. Hľadali sme niekoho, kto sa pamätá na časy, keď na lazoch v blízkosti Dačovho Lomu žilo podstatne viac rodín ako dnes. Ochotne sa s nami dala do reči. Márie Fulajtárovej v apríli minulo osemdesiatosem rokov.

Starká Mária je jednou z najstarších obyvateliek lazov pri Dačovom Lome.(Zdroj: ZITA SURÁKOVÁ)

Čas poznačil telo, ale myseľ ušetril. Na časy svojej mladosti sa pamätá, akoby to bolo len včera.

DAČOV LOM. Ľudia na lazoch mali ťažký život. Skúšala ich nielen príroda či tvrdá robota, ale i izolovanosť od okolitého sveta. Napriek tomu mali svoj rodný grunt radi. Akoby s ním zrástli. Mária Fulajtárová vie o tom svoje. Na lazoch pri Dačovom Lome prežila viac ako šesťdesiat rokov.

„Ja som už ako starý strom. Mám tu zapustené korene. Hlboko, veľmi hlboko. Tu som doma. Len ma mrzí, že voľakedy bol svet oveľa lepší ako teraz. Ľudia boli k sebe milší a pohostinnejší. Domy sme nemuseli zamykať a platilo aj to, že hosť do domu, Boh do domu. Teraz je to už iné. Zlodejov nezastavia ani reťaze a aj súdržnosť ľudí sa niekam vytratila," presvedčivo povie dôchodkyňa.

Článok pokračuje pod video reklamou

Z dediny odišla na lazy

Z rodičovského domu odišla, keď mala devätnásť rokov. „Bývala som v Kalinke. Sem na dačovské lazy som prišla do veľkého gazdovstva. V dome môjho svokra boli tri gazdiné. Rodina držala pokope a spolu aj hospodárila. Staršie gazdiné sa striedali v kuchyni, mne pridelili práce na poli a v maštali.

Gazda bol prísny, ale spravodlivý. Čo povedal, to v dome platilo. Môj muž Jurko bol ku mne veľmi dobrý. Z jeho strany to bola láska na prvý pohľad. Videl ma na jednej svadbe a hneď som mu padla do oka. Ja som si na neho zvykla. Bol to rúči mládenec, ako sa zvykne hovoriť - do koča aj do voza. Vždy mi hovoril, aby som sa šanovala, že robota nie je zajac, nemá nohy, neutečie. Ale ja som bola zvyknutá robiť od malička," hovorí starká s dobráckymi očami.

Pri toľkej čeľadi v dome bolo vždy čo robiť. Ale nikdy sa vraj nehádali. Spoločne sa delili o chleba i robotu. A veru jej bolo dosť. „Mali sme asi šesťdesiat prasiat, päť kráv, sedemnásť kusov dobytka i hydinu. K tomu polia a lúky," spomína starká.

Ľudia si nevážia prírodu

„Deti nemohli odporovať rodičom, ako sa to deje dnes. Spomínam si na situáciu, keď jeden z našich mládencov, prišiel domov neskoro zo zábavy. Tak sa bál otca, že radšej prespal v senníku, akoby išiel domov. Od bitky ho uchránili len ženy, ktoré za neho orodovali u gazdu. Tak veru, rešpekt musel byť," tvrdí Mária. „No hoci bol gazda prís-ny, srdce mal dobré," dodá. Ľudia i v tej ťažkej dobe boli sebestační. Kupovali si len soľ a cukor.

_babka2.jpg

„Všetko ostatné sme si dopestovali doma. Mali sme obilie na chlebík, mlieko, z ktorého sme namútili maslo, i na syr, cmar či bryndzu zostalo. Aj maku na štrúdle bolo, kapusty a zemiakov tiež, vajec sme mali na rozdávanie, tak načo by sme chodili do obchodu. Dopestovali sme dostatok ľanu, z ktorého sme si pošili košele a sukne. Nikto nenadával, že má málo. Nebolo tak ako dnes, keď ľudia veľakrát kupujú aj to, čo im netreba a potom to vyhadzujú. Nešetria matku prírodu. Robota a skromnosť človeka ctí. To by si mal uvedomiť každý," vysvetlí svoju jednoduchú životnú filozofiu žena z lazov.

Proti Bohu sa neradno rúhať

Obidve deti porodila doma. „Svokra mi pomohla. Kým bežali po babicu, syn aj dcéra už boli na svete. Ženy brali pôrod doma ako samozrejmú vec. Niektoré ešte aj v deň, keď to na nich prišlo, pracovali na poli. Mňa nechali doma, aby som uvarila ryžu s mliekom. Navarila som, poupratovala. Pán Boh mi pomáhal. Aj vtedy, keď som svojich blízkych vyprevadila pod čiernu zem. Teraz na Dušičky im pôjdem zapáliť sviečku. Rodičom, mužovi i synovi. Muža som pochovala pred šestnástimi rokmi. Desať rokov ležal na posteli. Syna si Boh tiež povolal k sebe. Keď matka pochová vlastné dieťa, je to azda tá najťažšia chvíľa v jej živote. Keď mi srdce zvieralo od žiaľu, spomenula som si na moju svokru. Syn jej zomrel práve vtedy, keď cez nás prechádzal front. Hádam aj tri týždne ležal v komore, kým sme ho mohli pochovať. Ale keď Pánbožko tak nadelil, inak nemohlo byť. Voči nemu sa neradno rúhať. Jeho mlyny melú pomaly, ale spravodlivo. Boh vždy vie, čo robí," spomína na ťažké chvíle v živote statočná žena.

Gazdovia do družstva nechceli vstúpiť

„Teraz som už občas aj zunovaná. Robiť veľmi nevládzem a najmenšie vnúčatá ma neposlúchajú. Moje deti som nosila zabalené v obruse. Tak som s nimi aj orala. Keď zaspali, položila som ich na kraj poľa a išla robiť. Vedeli sa zabaviť aj s kôrkou chleba. Teraz majú hračky od výmyslu sveta a stále chcú nejaké nové. Bývam u dcéry. Rodina sa snaží hospodáriť, ale tie predpisy, ktoré sú okolo toho, ja už nechápem. Dakedy stačilo odovzdať čiastku z toho, čo sme nagazdovali a bol pokoj. Teraz sa zastarajú aj do toho, v akom mundúre striekate zemiaky. Zvláštnu dobu žijeme," povzdychne si starká.

Zaspomína na časy, keď tunajších lazníkov nútili vstúpiť do družstva. „Nechceli, niektorí aj vidly zodvihli. Môjho svokra zatvorili na dva roky. Ťažké časy to boli. Bodaj by zrádnik prišiel na tých, čo to vtedy vymysleli. A teraz čo z tých družstiev ostalo? Nič. Len ruiny," povie starká a varovne zdvihne prst. Akoby ním chcela niekomu pohroziť.

Čas jej poznačil telo, ale myseľ ušetril

V apríli oslávila osemdesiatosem rokov. Vrásky jej poznačili tvár i ruky, no myseľ ostala svieža aj po rokoch.
„Je to len zdanie, mám vraj sklerózu, i pirule na ňu beriem. No ani poriadne neviem, čo to je. Ani zjesť už nemôžem všetko ako voľakedy. Mäso mi na žalúdok nerobí dobre. Aj dnes mi ho núkali na obed, ale ja som si radšej uvarila kávu s kúskom chlebíka. A čo ste sa to ešte pýtali? Jáj, na naše sukne a pranie. Nuž, poviem vám, že každá poriadna dievka a žena mala doma aj dvanásť párov sukní. Na robotné i sviatočné dni. Naškrobili sme ich, aby držali tvar. Dve aj tri sme ich mali na sebe. Prali sme pri studni v koryte, niektoré ženy pri potoku. Rukami alebo na rajbadle. Žehličku sme zohriali na peci, elektrinu sme nepotrebovali. Na raňajky nám gazda nalial po poháriku a večer tiež. Pálenka bola namiesto apatieky, aby sme neochoreli. Ale už som vám toho veľa narozprávala, tak len to popíšte tak, ako som povedala. Aby mladí vedeli, ako sa dakedy žilo," pripomenie nám na odchode jedna z najstarších obyvateliek lazov pri Dačovom Lome.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 10 850
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 10 669
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 10 064
  4. Vizuálny smog je problém 3 186
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 085
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 873
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 484
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 188
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 929
  10. Križovatka si vyžiada rozsiahlu odstávku teplej úžitkovej vody 1 341

Hlavné správy z MY Novohrad

Džudistka Bokorová sa rada presadzuje na tatami i v živote

Elitná členka Junioru si mieni ukoristiť zlato na národnom šampionáte žien. Čaká ju vysokoškolské štúdium.

MŠK Novohrad zbieral body v Žarnovici, Soboťania padli na Liptove

Výsledkový sumár sobotných zápasov Tipos III. ligy Stred.

Americkú televíziu zaujali fotografie oblohy nad gemerskými dedinami

Obloha odjakživa fascinuje fotografov z celého sveta.

Diela z najväčšieho umeleckého tábora v Európe vystavia v Ganevii

Marian "Maňo" Lacko: Letavy sa nedajú opísať, Letavy treba zažiť.

Antalíková mieri za tretím titulom slovenskej šampiónky

V doterajšej sezóne sa mladej jazdkyni z Veľkej Vsi darí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Spoločenstvo chce na lazoch vlastnú hrobku

V Škriavniku sa udomácnili ľudia zo združenia, ktorého predpisy nedovoľujú, aby boli pochovaní na verejnom cintoríne.

Vybrali SME

Už ste čítali?