Sobota, 16. december, 2017 | Meniny má Albína

Voči Bohu sa neradno rúhať, ako nadelil, tak muselo byť

Prišli sme za ňou neohlásení. Hľadali sme niekoho, kto sa pamätá na časy, keď na lazoch v blízkosti Dačovho Lomu žilo podstatne viac rodín ako dnes. Ochotne sa s nami dala do reči. Márie Fulajtárovej v apríli minulo osemdesiatosem rokov.

Starká Mária je jednou z najstarších obyvateliek lazov pri Dačovom Lome.(Zdroj: ZITA SURÁKOVÁ)

Čas poznačil telo, ale myseľ ušetril. Na časy svojej mladosti sa pamätá, akoby to bolo len včera.

DAČOV LOM. Ľudia na lazoch mali ťažký život. Skúšala ich nielen príroda či tvrdá robota, ale i izolovanosť od okolitého sveta. Napriek tomu mali svoj rodný grunt radi. Akoby s ním zrástli. Mária Fulajtárová vie o tom svoje. Na lazoch pri Dačovom Lome prežila viac ako šesťdesiat rokov.

„Ja som už ako starý strom. Mám tu zapustené korene. Hlboko, veľmi hlboko. Tu som doma. Len ma mrzí, že voľakedy bol svet oveľa lepší ako teraz. Ľudia boli k sebe milší a pohostinnejší. Domy sme nemuseli zamykať a platilo aj to, že hosť do domu, Boh do domu. Teraz je to už iné. Zlodejov nezastavia ani reťaze a aj súdržnosť ľudí sa niekam vytratila," presvedčivo povie dôchodkyňa.

Z dediny odišla na lazy

Z rodičovského domu odišla, keď mala devätnásť rokov. „Bývala som v Kalinke. Sem na dačovské lazy som prišla do veľkého gazdovstva. V dome môjho svokra boli tri gazdiné. Rodina držala pokope a spolu aj hospodárila. Staršie gazdiné sa striedali v kuchyni, mne pridelili práce na poli a v maštali.

Gazda bol prísny, ale spravodlivý. Čo povedal, to v dome platilo. Môj muž Jurko bol ku mne veľmi dobrý. Z jeho strany to bola láska na prvý pohľad. Videl ma na jednej svadbe a hneď som mu padla do oka. Ja som si na neho zvykla. Bol to rúči mládenec, ako sa zvykne hovoriť - do koča aj do voza. Vždy mi hovoril, aby som sa šanovala, že robota nie je zajac, nemá nohy, neutečie. Ale ja som bola zvyknutá robiť od malička," hovorí starká s dobráckymi očami.

Pri toľkej čeľadi v dome bolo vždy čo robiť. Ale nikdy sa vraj nehádali. Spoločne sa delili o chleba i robotu. A veru jej bolo dosť. „Mali sme asi šesťdesiat prasiat, päť kráv, sedemnásť kusov dobytka i hydinu. K tomu polia a lúky," spomína starká.

Ľudia si nevážia prírodu

„Deti nemohli odporovať rodičom, ako sa to deje dnes. Spomínam si na situáciu, keď jeden z našich mládencov, prišiel domov neskoro zo zábavy. Tak sa bál otca, že radšej prespal v senníku, akoby išiel domov. Od bitky ho uchránili len ženy, ktoré za neho orodovali u gazdu. Tak veru, rešpekt musel byť," tvrdí Mária. „No hoci bol gazda prís-ny, srdce mal dobré," dodá. Ľudia i v tej ťažkej dobe boli sebestační. Kupovali si len soľ a cukor.

_babka2.jpg

„Všetko ostatné sme si dopestovali doma. Mali sme obilie na chlebík, mlieko, z ktorého sme namútili maslo, i na syr, cmar či bryndzu zostalo. Aj maku na štrúdle bolo, kapusty a zemiakov tiež, vajec sme mali na rozdávanie, tak načo by sme chodili do obchodu. Dopestovali sme dostatok ľanu, z ktorého sme si pošili košele a sukne. Nikto nenadával, že má málo. Nebolo tak ako dnes, keď ľudia veľakrát kupujú aj to, čo im netreba a potom to vyhadzujú. Nešetria matku prírodu. Robota a skromnosť človeka ctí. To by si mal uvedomiť každý," vysvetlí svoju jednoduchú životnú filozofiu žena z lazov.

Proti Bohu sa neradno rúhať

Obidve deti porodila doma. „Svokra mi pomohla. Kým bežali po babicu, syn aj dcéra už boli na svete. Ženy brali pôrod doma ako samozrejmú vec. Niektoré ešte aj v deň, keď to na nich prišlo, pracovali na poli. Mňa nechali doma, aby som uvarila ryžu s mliekom. Navarila som, poupratovala. Pán Boh mi pomáhal. Aj vtedy, keď som svojich blízkych vyprevadila pod čiernu zem. Teraz na Dušičky im pôjdem zapáliť sviečku. Rodičom, mužovi i synovi. Muža som pochovala pred šestnástimi rokmi. Desať rokov ležal na posteli. Syna si Boh tiež povolal k sebe. Keď matka pochová vlastné dieťa, je to azda tá najťažšia chvíľa v jej živote. Keď mi srdce zvieralo od žiaľu, spomenula som si na moju svokru. Syn jej zomrel práve vtedy, keď cez nás prechádzal front. Hádam aj tri týždne ležal v komore, kým sme ho mohli pochovať. Ale keď Pánbožko tak nadelil, inak nemohlo byť. Voči nemu sa neradno rúhať. Jeho mlyny melú pomaly, ale spravodlivo. Boh vždy vie, čo robí," spomína na ťažké chvíle v živote statočná žena.

Gazdovia do družstva nechceli vstúpiť

„Teraz som už občas aj zunovaná. Robiť veľmi nevládzem a najmenšie vnúčatá ma neposlúchajú. Moje deti som nosila zabalené v obruse. Tak som s nimi aj orala. Keď zaspali, položila som ich na kraj poľa a išla robiť. Vedeli sa zabaviť aj s kôrkou chleba. Teraz majú hračky od výmyslu sveta a stále chcú nejaké nové. Bývam u dcéry. Rodina sa snaží hospodáriť, ale tie predpisy, ktoré sú okolo toho, ja už nechápem. Dakedy stačilo odovzdať čiastku z toho, čo sme nagazdovali a bol pokoj. Teraz sa zastarajú aj do toho, v akom mundúre striekate zemiaky. Zvláštnu dobu žijeme," povzdychne si starká.

Zaspomína na časy, keď tunajších lazníkov nútili vstúpiť do družstva. „Nechceli, niektorí aj vidly zodvihli. Môjho svokra zatvorili na dva roky. Ťažké časy to boli. Bodaj by zrádnik prišiel na tých, čo to vtedy vymysleli. A teraz čo z tých družstiev ostalo? Nič. Len ruiny," povie starká a varovne zdvihne prst. Akoby ním chcela niekomu pohroziť.

Čas jej poznačil telo, ale myseľ ušetril

V apríli oslávila osemdesiatosem rokov. Vrásky jej poznačili tvár i ruky, no myseľ ostala svieža aj po rokoch.
„Je to len zdanie, mám vraj sklerózu, i pirule na ňu beriem. No ani poriadne neviem, čo to je. Ani zjesť už nemôžem všetko ako voľakedy. Mäso mi na žalúdok nerobí dobre. Aj dnes mi ho núkali na obed, ale ja som si radšej uvarila kávu s kúskom chlebíka. A čo ste sa to ešte pýtali? Jáj, na naše sukne a pranie. Nuž, poviem vám, že každá poriadna dievka a žena mala doma aj dvanásť párov sukní. Na robotné i sviatočné dni. Naškrobili sme ich, aby držali tvar. Dve aj tri sme ich mali na sebe. Prali sme pri studni v koryte, niektoré ženy pri potoku. Rukami alebo na rajbadle. Žehličku sme zohriali na peci, elektrinu sme nepotrebovali. Na raňajky nám gazda nalial po poháriku a večer tiež. Pálenka bola namiesto apatieky, aby sme neochoreli. Ale už som vám toho veľa narozprávala, tak len to popíšte tak, ako som povedala. Aby mladí vedeli, ako sa dakedy žilo," pripomenie nám na odchode jedna z najstarších obyvateliek lazov pri Dačovom Lome.

Zaujímavosti

 


  1. V Lučenci tiekla krv, postarali sa o to študenti jednej zo stredných škôl 415
  2. Rácz sa vrátil do materského klubu a šplhá sa v svetovom rebríčku (+ FOTO) 353
  3. Župan bude predávať punč, peniaze poputujú do Lučenca 240
  4. Lučenec sa zmení na hokejové kráľovstvo 231
  5. Mladá Fiľakovčanka Viktória Póczosová dobýja svet fitnesu Foto 202
  6. Vyšla jedinečná kniha o našom regióne 197
  7. Veľkokrtíšska firma žiada od štátu investičnú pomoc 142
  8. V sobotu sa rozhodne o postupe Video 140
  9. Mesto si požičia na výstavbu krytej plavárne 109
  10. Hudobný festival bude spojený s vianočným jarmokom 69

Najčítanejšie správy

Novohrad

V Lučenci tiekla krv, postarali sa o to študenti jednej zo stredných škôl

Niektorí bojovali so strachom, iní neskrývali svoje nadšenie z dobrého skutku. Oporou pri prvej skúsenosti boli učitelia.

Rácz sa vrátil do materského klubu a šplhá sa v svetovom rebríčku (+ FOTO)

Úspešný pästiar z Lučenca dosiahol to, o čom mnohí športovci snívajú. Je v pozícii, keď si môže klásť podmienky.

Župan bude predávať punč, peniaze poputujú do Lučenca

Lunter verí, že sa podarí vyzbierať vysokú sumu.

Lučenec sa zmení na hokejové kráľovstvo

Medzinárodný hokejový turnaj potrvá tri dni.

Mladá Fiľakovčanka Viktória Póczosová dobýja svet fitnesu

Ako školáčka nemala rada telesnú výchovu. Neskôr sa zoznámila s fitnesom, v ktorom sa jej darí dosahovať úspechy.

Blízke regióny

Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí

Na nákladnej stanici sa čelne zrazil osobný vlak s nákladným.

Vo Zvolene sa zrazili vlaky, zranených je najmenej osem ľudí

Na nákladnej stanici sa čelne zrazil osobný vlak s nákladným.

Vlaky budú čistejšie, vo Zvolene postavia technické centrum

Dnes vozne čistia pod holým nebom, nové stredisko bude mať vykúrenú halu.

Lúpež vo Zvolene: Na ulici prepadol ženu

Incident sa udial v skorých ranných hodinách. Útočník ušiel, polícia ho však vypátrala.

Je rozhodnuté, Zvolen ide stavať letné kúpalisko

Najväčšiu investíciu smeruje Zvolen v budúcom roku do Barín.

Všetky správy

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

Polícia v Opoji zastrelila Jána Golisa, mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby je 42-ročný Ján Golis, známy z kauzy bankomatovej mafie. Druhým je 34-ročný Martin Krajčovic, ktorý figuroval v rovnakom prípade.

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Dravecký porušil životosprávu a musel opustiť reprezentáciu

Hokejový zväz považuje vec za citlivú, nechce sa k nej veľmi vyjadrovať.

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce, žiadnu legislatívu z Bruselu preto netreba.