RIMAVSKÉ ZALUŽANY. Tí, čo poznajú jeho nože, hovoria o ňom ako o majstrovi nožiarovi. Spod jeho rúk nevyjdú dva rovnaké kusy. Každý je originál, čepeľ i rukoväť. Svojmu koníčku sa Ján Jackuliak venuje už takmer dve desaťročia. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných výstav, z ktorých si doniesol hodnotné ceny.
„Srdcu najbližšie mi je ocenenie, ktoré som dostal v Košiciach. Na výstave Cassovia US Steel bol môj nôž ocenený ako Top knife," hovorí Ján Jackuliak, rodák z Rimavských Zalužian. Aj z Bratislavy si priniesol viaceré ocenenia, napríklad na Medzinárodnej výstave remeselne vyrábaných nožov v roku 2000 získal ocenenie „Nôž roka". V roku 2004 mu Múzeum vo Svätom Antone a Slovenský poľovnícky zväz udelili diplom za druhé miesto v súťaži „Poľovnícky nôž 2004". Každé z týchto ocenení má v jeho dome čestné miesto.
Jeho koníček odštartovala výstava
Vzťah k nožom získal už v detstve. „V tom čase hádam každý chlapec chcel mať rybičku. Kto ju vlastnil, ten bol „in". Aj ja som mal spomínaný vreckový nožík," spomína majster. Neskoršie, keď študoval na strojárskom učilišti, si vyrobil svoj prvý nôž.
„Nebol ničím výnimočný, dá sa povedať, že bol skôr taký tuctový, na bežné použitie. Ale ja som naň bol patrične hrdý. Odvahu na prezentáciu vlastných výrobkov odštartovala až výstava v Příbrame. Zúčastnil som sa jej v roku 1994. Tak sa vlastne začala moja nožiarska dráha. V Čechách som videl ozajstné nožiarske skvosty, ktoré ma chytili za srdce a absolvoval som tam aj množstvo výstav, či už v Brne, Příbrami alebo Hodoníne. Každý môj výrobok má charakteristický punc v tvare dvoch prepletených písmen J. Sú to vlastne iniciálky môjho mena a priezviska," hovorí Ján.
Rukoväte vyrába aj zo slonoviny
Pri rodinnom dome V Rimavských Zalužanoch si zriadil dielňu. Vo svojom kráľovstve trávi takmer všetok svoj voľný čas. Materiál na výrobu čepelí kupuje na rôznych výstavách.
„Kvalita noža závisí od kvality ocele. Musí byť dostatočne tvrdá, ale i pružná. Používam českú nerezovú chirurgickú oceľ. Veľmi dobrá je oceľ Hitathi, ale aj švédska taviteľná martenzitová oceľ. Dosahuje najlepšiu kombináciu tvrdosti a sily. No používam aj nerezové a uhlíkové damasky," hovorí majster.
Byť nožiarom znamená ovládať viaceré remeslá. Majster sa musí vyznať v oceli, musí si vedieť navrhnúť tvar čepele a zladiť s ňou rukoväť. Na výrobu rukovätí používa Ján cudzokrajné i naše dreviny. „A okrem toho rohovinu, kosti či parohy. Podľa toho, ako si to želá zákazník," upresňuje Ján.
Spod jeho rúk vyšli už stovky nožov - lovecké i úžitkové. „Doma v kuchyni však nenájdete ani jeden môj výrobok. Manželka občas poznamená, že si jeden pôjde kúpiť na moju výstavu. Príslovie o majstrovi obuvníkovi, ktorý chodí bosý, platí aj v mojom prípade," usmeje sa Ján. Občas mu pri práci pomáha syn Martin, ktorý sa venuje umeleckému kováčstvu.
„Kým budem vládať, svojho koníčka sa nevzdám. Nožiarstvo je umenie, pri ktorom relaxujem," tvrdí majster, ktorého nože môžete nájsť po celom svete.
Autor: Zita Suráková ml.
