onte.
RIMAVSKÁ SOBOTA. Výstava s názvom Pastierstvo v Gemeri Malohonte, ktorá sa začína dnes a potrvá do konca decembra, prezentuje prostredníctvom trojrozmerných artefaktov a fotografií zo zbierkových a archívnych fondov Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote pastierstvo i jeho tradíciu v tomto regióne.
"Keďže sa tu nachádzajú pasienkové plochy v nížinách, ale aj vo vyššie položených oblastiach, aj samotná výstava je rozdelená na dve časti, a to na nížinné pastierstvo a horské ovčiarstvo a salašníctvo," vysvetlila kurátorka výstavy Ľudmila Pulišová.
Pláca a počet dobytka sa zaznamenával na rováše
Pre nížinné pastierstvo bolo charakteristické, že stádo sa vracalo každý večer do maštalí budovaných pri trvalom obydlí, pričom na pasenie boli najímaní obecní pastieri.
Návštevníci sa môžu oboznámiť s ich odevom a výstrojom pozostávajúcim z koženej kapsy, palice, biča a čutory. O spôsobe zaznamenávania pláce alebo počtu dobytka vypovedajú mnohé drevené hranaté doštičky nazývané rováše, na ktoré si dané údaje pastieri zaznamenávali pomocou rímskych číslic z dôvodu, že mnohí nevedeli čítať ani písať.
"V rámci výstavy prezentujeme tiež časť bohatej zbierky plechových a liatych zvoncov pre hovädzí dobytok, ovce a kone, pričom je známe, že strediskom výroby plechových zvoncov bolo práve gemersko-malohontské mestečko Jelšava," uviedla Pulišová.
Ukážky výtvarného prejavu pastierov
Na ovčiarstvo a salašníctvo nielen na Gemeri Malohonte, ale na celom Slovensku, mala vplyv najmä kolonizácia na valaskom práve, kedy sa chov oviec rozšíril aj do vyššie položených lokalít. Hlavnou podmienkou na výber miesta pre salaš bolo čo najviac pasienkových plôch v jeho blízkosti. Jednotlivé stavebné objekty v rámci salaša, ako koliba, priestory na spracovávanie mliečnych výrobkov, ohrady pre ovce a iné hospodárske zvieratá, sú na výstave prezentované prostredníctvom fotografií.
Pozornosť upúta i pastiersky riad, najmä drevené črpáky na pitie žinčice a črpačky používané na pitie vody, zdobené vyrezávaným zoomorfným či rastlinným dekórom. Odev pastierov oviec sa neodlišoval od ľudového odevu príslušnej lokality. Pozostával zo súkenných nohavíc, košele, krpcov a kabanice. Typickým pastierskym doplnkom bol široký kožený opasok a vo sviatočné príležitosti ozdobné mosadzné spony. Tradičným výstrojom pastiera oviec bola i pastierska palica či valaška.
Záver výstavy je venovaný ukážkam výtvarného prejavu pastierov a pastierskej tematike v tvorbe ľudových výrobcov - Milana Stieranku z Klenovca, Samuela Švantnera z Rimavskej Soboty a Jána Aláča zo Závady.
