RIMAVSKÁ SOBOTA. Stretávajú sa každý rok, aby si pripomenuli 17. november 1989. Tak tomu bolo aj minulý týždeň. Skupinka dvadsiatich ľudí z Rimavskej Soboty sa na stretnutí dohodla, že vydá publikáciu, ktorá by zachytávala revolučné dni v Rimavskej Sobote. Viedlo ich k tomu zistenie, že najmä mladým ľuďom nežná revolúcia nič nehovorí.
„Je to tak. A na chybe nie je len mládež, ale aj pedagógovia, ktorí sa tvária, akoby november pred 21 rokmi neexistoval," myslí si Marian Lacko, pedagóg, ktorý patril medzi lídrov nežnej revolúcie v Rimavskej Sobote.
Bolo to o rozhodnutí v zlomku sekundy
Pred vtedajšou tabakovou továrňou sa v novembri zišlo okolo 5000 ľudí. Ich najsilnejšou motiváciou bolo zmeniť dovtedy neohroziteľnú moc komunistickej strany. Medzi nimi bol i Marian Lacko, ktorý podujatie moderoval. Priznáva, že okrem eufórie a neuveriteľnej súdržnosti ľudia cítili aj strach.
„V tých chvíľach si nikto nebol ničím istý. Bolo to o rozhodnutí v zlomku sekundy. Keď mi priatelia povedali, že mám vystúpiť na tribúnu a prečítať požiadavky Občianskeho fóra, študenského hnutia a VPN, ani na chvíľu som nezaváhal," spomína Lacko. So skupinkou odvážlivcov už niekoľko dní pred generálnym štrajkom maľovali plagáty a rozlepovali ich po meste. Príslušníci verejnej bezpečnosti chodili za nimi, strhávali ich, ale na nič viac sa neodvážili. „Možno si uvedomovali, že sa to už nedá otočiť späť," hovorí aktér revolučného novembra.
Na demokraciu sme ešte nedozreli
Lacko je presvedčený, že Slovensko ešte na demokraciu nedozrelo. „Stále to nie je ono. Demokracie je v plienkach. Na vedúcich postoch sú stále tí istí ľudia, ktorí stihli poprevracať kabáty už aj niekoľkokrát. Že je tomu tak, za to môžeme my, všetci. Aj preto sme sa rozhodli vydať knihu, ktorá bude najmä o tom, prečo sme na námestí štrngali kľúčmi. Ale aj o tom, ako sa začalo zo slobody, za ktorú sme bojovali, pomaličky ukrajovať," tvrdí Lacko.
Doterajší politici podľa rodáka z Rimavskej Soboty potrebovali najmä to, aby do ich politikárčenia, ale najmä delenia si majetku, videlo čo najmenej ľudí. „A to ľudí postupne prestalo baviť. Navyše, mnohí z nich majú existenčné problémy, stratili zamestnanie. Preto sa radšej stiahli do ulity a prestali sa zaujímať o veci verejné," dodáva Lacko. Publikácia, ktorú plánujú vydať, má mestu pripomenúť jeho pamäť, ktorú rokmi stratilo.
