KRÁSNA. Minulú stredu pochovali ľudového umelca Rudolfa Stehlíka. Podarilo sa mu oprášiť kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu. Bol posledným majstrom, ktorý vyrábal kyjatické hračky. V minulom roku dostal ocenenie Majster ľudovej umeleckej výroby. Udelilo mu ho Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave ako jedinému výrobcovi tradičnej drevenej kyjatickej hračky.
Ocenenie bolo pre neho výzvou
„Toto ocenenie bolo pre neho ešte väčšou výzvou. Veľmi chcel, aby niekto po ňom prebral výrobu kyjatických hračiek," hovorí vdova Vlasta Stehlíková. Drevené hračky majster vyrábal dvadsať rokov. „Začiatky neboli ľahké. Študoval literatúru a veľmi mu pomohlo stretnutie s rodinou Júliusa Beňa. Bol to starý majster, ktorý býval v Hnúšti. Jeho zdravotný stav mu už toho veľa nedovoľoval. Našťastie mal doma veľa hračiek, podľa ktorých sa manžel učil," spomína na majstra skormútená manželka. Vyrobiť koníka či kohúta podľa kyjatického vzoru nie je ľahké.
„Sú zložené z viacerých vzporov. Manžel mi vždy hovorieval, že je to veru poriadna fuška," dodá pani Vlasta.
Chcel učiť nezamestnaných vyrábať hračky
Kajytické hračky začali vyrábať pred vyše 150 rokmi. Drevené figúrky, najčastejšie z bukového dreva, boli farebné a bohato zdobené. Niektoré boli vysoké aj jeden meter, To preto, aby si ich deti mohli vyskúšať. Farbili ich prírodnými farbami. Napríklad hnedú farbu získali varením trnkovej kôry alebo varením kôry z divej slivky. Základom kyjatickej výzdoby je kruh a elipsa. Kyjatickým hračkám predchádzala výroba nábytku. Majstri v Kyjaticiach vyrábali najskôr drevené skrine na uskladnenie obilia, ktoré volali súseky, nes-kôr kredence, truhlice a iný nábytok.
„Manžel na túto starú tvorbu nadviazal. Vo svojej dielni na dvore vydržal stružlikať dlhé hodiny. V susednej dedine chcel spolu s občianskym združením Ozveny naučiť nezamestnaných vyrábať tieto hračky. Žiaľ, projekt nevyšiel. Vždy sa bál toho, že po jeho odchode zazvoní kyjatickým hračkám umieráčik. Bola by som rada, keby to tak nebolo," tvrdí pani Vlasta.
Majster Rudolf zanechal po sebe veľa hračiek. Možno sa nájde niekto, koho chytia za srdce a podľa nich vyrobí dreveného koníka s kyjatickým vzorom, aby sa tieto hračky opäť stali pýchou chudobného regiónu.
Autor: Zita Suráková ml.
