ORAVSKÁ POLHORA. Písal sa rok 1976. Viliam Gruska v Oravskej Polhore zbieral tradičné piesne. O hudbu sa postaral Jozef Luscoň a František Zboroň, goralské piesne spievala Anna Rusnáková. Vychýrený skladateľ Svetozár Stračina piesne upravil a vytvoril z nich album. Pridal k nim aj tvorbu Suchorčanov.
Spolu s podobnými hudobnými skladbami z iných častí Slovenska sa tieto piesne stali podkladom pre mnohé klasické slovenské filmy. Počuť ich v Svákovi Raganovi, Pachovi, hybskom zbojníkovi, Oravčania nájdu svoju hudbu vo filme Krutá ľúbosť a v mnohých dielach oravského rodáka Martina Ťapáka.
Nemohol ich doladiť
Hlavnou myšlienkou spomienkového podujatia bolo uctiť si pamiatku významného skladateľa, vrátiť sa do čias, keď brázdil slovenské dediny a zbieral ľudové piesne. Docieliť sa to dalo najlepšie pozvaním tých, ktorí so Svetozárom Stračinom osobne spolupracovali.
Z trojice oravskopolhorských hudobníkov dnes žije už len jeden, 76-ročný Jozef Luscoň. Spoločnosť mu v Bratislave robil kamarát Ludvík Borovka. Hanku Rusnákovú nahradila dolnokubínska rodáčka, speváčka Sľuku Mária Straková. „Speváčka bola na jednotku," hovorí pán Jozef. „Hrali sme spolu prvý raz, no bolo to výborné."
Hudobníci pred rokmi.
Vystupovanie na veľkom pódiu pred množstvom divákov sa ujkovi Luscoňovi páčilo. Aj keď sa spočiatku obával, že ho zradia jeho milované gajdy. „Ani za ten svet som ich nemohol správne doladiť. Stále v nich čosi šramotilo, každú polhodinu hrali inak. Keby boli zlyhali počas hrania, radšej by som bol umrel, ako tam len tak stáť. No vydržali," rozpráva s úsmevom gajdoš.
Od píšťalky ku gajdám
Ujo Luscoň sa k hre na gajdách dostal náhodou, ešte v detstve. Otec hrával na husliach, tie ho však veľmi nelákali. Malému Jožkovi kúpila mama fujarku. Tá ho na pár rokov zabavila. No keď videl, ako hrá na gajdách jeho kamarát, chcel sa to naučiť tiež. „Dal mi zahrať raz, druhý raz a potom znovu. Išlo to, časom som si aj vlastné gajdy kúpil a hrával som častejšie."
Hrať sa učil sám, na muzikách, čo-to odkukal od starších gajdošov. Od mladosti má najradšej začiatok adventu, fašiangy a páračky. To boli časy, kedy sa hrávalo najviac. Hoci hra na gajdách nie je jednoduchá, aj v pokročilom veku si jeden z najstarších slovenských gajdošov rád zanôti. „Najviac ma baví hrať na Vianoce, keď chodíme po rodinách. Gajdy nesmú nikdy chýbať. Vždy je veselšie, keď si človek pri speve aj zahrá."
Vianoce na Orave
Svetozár Stračina sa narodil v Martine v roku 1940. Základnú školu navštevoval v Banskej Bystrici. Tam absolvoval aj štúdium hry na klavíri a akordeóne na Hudobnej škole v Banskej Bystrici. Zbieral ľudové piesne. Spolupracoval s folklórnymi súbormi Lúčnica a SĽUK, s množstvom ľudových aj profesionálnych spevákov. Súčasťou jeho diela je hudba k filmom a televíznym inscenáciám, scénická hudba pre rozhlas, divadlá, pantomímu.
Na Oravu vždy spomínal veľmi rád. „Viliam Gruska mu v roku 1976 sprostredkoval Vianoce v rodine Anny Rusnákovej," hovorí Ivan Matis. „Trávil tam Štedrý večer, aj na polnočnej svätej omši bol u nás v dedine. Až na Štefana odišiel. Často hovorieval, že mu sviatky na Orave dali veľmi veľa."
