RIMAVSKÁ SOBOTA. Medzi najnovšie prírastky v zbierkovom fonde archeológia Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote patria nálezy železných a bronzových spôn z keltského pohrebiska v Drni, ktoré sú predmetom mesiaca a budú v múzeu vystavené celý december.
Spony boli získané od objaviteľa pohrebiska Barnabáša Zsófiho z Drne. Doba laténska, mladšia doba železná, v archeologickej terminológií predstavuje vrcholnú etapu pravekého vývoja spoločnosti odohrávajúcu sa v období zhruba od 5. storočia pred naším letopočtom až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Téne na brehu Neuchatelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Podľa archeológa GMM Alexandra Botoša najväčší zachovaný exemplár spony predstavuje časť železnej spony spojenej konštrukcie, z ktorej je zachovaná len časť tetivy, lúčika a ihly. "Môžeme predpokladať, že táto veľká železná spona slúžila na spínanie plášťa z hrubej tkaniny," vysvetlil.
Z estetického hľadiska patria medzi najhodnotnejšie drobné bronzové spony zdobené plastickým rastlinným motívom. Spony boli súčasťou ženského keltského kroja a slúžili na spínanie šiat z jemnej tkaniny. Vystavované keltské spony pochádzajú z obdobia 3.2. storočia pred naším letopočtom.
„Ženský keltský kroj bol mimoriadne bohatý. Základ tvoril odev na spôsob tuniky bez rukávov, ktorý sa spínal na oboch pleciach železnými alebo bronzovými sponami. Okrem toho ženy často nosievali aj symetricky riešený plášť so stredovým uzatváraním, ktorý sa spínal pod bradou. Hlava ženy bola chránená akýmsi závojom v podobe prehodeného plášťa alebo aj čepcom. V páse bol keltský kroj stiahnutý opaskom,“ doplnil Botoš.
Kelti na území GemeraMalohontu v období 3.2. storočia pred n.l. vytvorili pomerne významnú enklávu. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej moci.
