Má príkladnú starostlivosť a hlavne veľa, veľa lásky. Možno v tom spočíva tajomstvo jej dlhého života. Starká Mária sa dožila ozaj požehnaného veku. Nedávno oslávila stoštyri rokov
MÝTNA. Patrí medzi najstarších ľudí na Slovensku. V ich rodine je jediná, ktorá sa dožila tak vysokého veku. Dvadsiatehošiesteho novembra oslávila neuveriteľných stoštyri rokov. Starká Mária Hrnčiarová prežíva starobu v kruhu milujúcej rodiny. Sluch, zrak i nohy jej už dobre neslúžia, ale pamäť áno. „Keď vonku svieti slniečko, býva čulejšia ako vtedy, keď je zamračené," hovorí dcéra starkej Márie, pani Marta Čabanová.
Tohto roku už na dvor nevyšla
Keď sme sympatickú babičku navštívili pred troma rokmi, ešte sa motkala po dome i dvore. Dokonca mala prehľad o slovenských politikoch a rada si prečítala aj Novohradské noviny. Tohto roku po prvýkrát nevyšla von. Pred niekoľkými dňami prekonala zápal priedušiek a v súčasnosti väčšinu dňa prespí. „Ale spoznáva nás, sama sa umyje, dokonca aj zuby, ktoré jej vydržali už desiatky rokov, si vyšúcha. Má rada kyslé jedlá, napríklad zemiakovú kašu s kapustou, a teší sa na Vianoce," hovorí starostlivá dcéra.
Jej mama sa ešte donedávna každé ráno modlila. Manžela prežila takmer o polstoročie. Jej zdravotný záznam má málo listov. Dva týždne pred tým, ako oslávila sto rokov, si zlomila krčok bedrového kĺbu.
„Lekári sa vtedy obávali o jej život. Operácia v tak vysokom veku býva riziková. Zvládla ju. Bola to už jej druhá operácia krčka. Prvýkrát ju operovali, keď mala 86 rokov. Na tretí deň po operácii vstala z postele a vyšla na chodbu. Dokonca vraj vtipkovala s lekármi a sestričkami," spomína babičkina dcéra.
Najviac ju zmohol pohreb syna
Jej život je jedna veľká kronika. Prežila dve svetové vojny, Rakúsko-Uhorsko a niekoľko režimov. Zvládla horšie aj lepšie obdobia, pochovala manžela so synom. Vdovou je už štyridsaťosem rokov. Ťažko robila, mala rada ručné práce. Tkala, priadla, vyšívala, deťom nachystala výbavu. V rodine drží v dlhovekosti rekord. Narodila sa v Dobroči, do Mýtnej sa vydala.
„Už pár rokov jej nehovoríme, kto umrel. Tých, ktorých naša mamka poznala, sú už dávno pod zemou. Zomreli v oveľa mladšom veku ako mamka, a to ju veľmi ubíjalo. Takže na pohreby sme chodili potajomky. Mamička nemala ľahký život. Vždy tvrdo pracovala. Najviac ju zlomila smrť môjho brata," tvrdí pani Marta. Je vďačná za každý deň života svojej mamy.
„Moja mamička však už veľakrát hovorí, že by rada išla na cintorín medzi svojich. Aj modlitbu si tomu prispôsobila. Každý deň spína ruky a hovorí: Pane Bože, pomôž mi a vysloboď ma z tohto kríža," dodá na záver milujúca dcéra, ktorej so starostlivosťou o mamu obetavo pomáha manžel Ján. Starkej Márii želáme pokojné dni v kruhu svojich najbližších.
