RIMAVSKÁ SOBOTA. V závere novembra sa uskutočnilo na rimavskosobotskej radnici slávnostné vyhodnotenie zaslúžilých športových funkcionárom i trénerov. Medzi ocenenými mestom bol aj Ivan Pivník. „Veľmi si toto ocenenie vážim. Je to výsledok niekoľkoročnej tvrdej práce," konštatoval tréner Lokomotívy Rimavská Sobota, ktorý má za sebou kariéru aktívneho zápasníka. V zápasníckom oddieli pôsobí nielen ako tréner, je aj členom výboru oddielu. Zdôraznil, že rimavskosobotskí zápasníci dosahujú na turnajoch lepšie výsledky, než sú podmienky, ktoré majú vytvorené. Ako tréner sa podieľa aj na medailových úspechoch družstva ZŠ P.K. Hostinského na majstrovstvách Slovenska v tzv. pasovačke.
Najúspešnejší zverenec štartoval na ME
„V auguste roku 2003 som si na seniorskom reprezentačnom sústredení vážne zranil koleno. Táto nešťastná udalosť naštartovala moju trénerskú kariéru. Trénerskej práci sa venujem sedem rokov," povedal tridsaťpäťročný rodák z Rimavskej Soboty. Jeho doteraz najúspešnejším zverencom je Rastislav Tóth. Ten sa stal v tomto roku majstrom Slovenska vo voľnom i v grécko-rímskom štýle medzi kadetmi. Talentovaný zápasník Lokomotívy sa predstavil v auguste na európskom šampionáte kadetov v Sarajeve. Tóth (do 76 kg) obsadil vo voľnom štýle pätnáste miesto. „Už len jeho samotná účasť na ME je výborný výsledok pre Rimavskú Sobotu. Dúfam, že si v budúcnosti účasť na takomto fóre zopakuje a umiestni sa lepšie. V metropole Bosny a Hercegoviny zápasil vo váhe, ktorá patrí v celosvetovom meradle medzi najsilnejšie, čo sa týka konkurencie. Získal skúsenosti a nabral hlavne zdravé sebavedomie, ktoré sa prejavilo na jeseň na turnajoch," uviedol Pivník.
Plní aj rolu sparingpartnera
Podľa Ivana Pivníka má Tóth predpoklady, aby reprezentoval Slovensko aj v juniorskej kategórii a aby sa predstavil aj na najvýznamnejších medzinárodných podujatiach. „Čaká ho ešte veľmi náročná cesta a je na ňom, či vydrží. Urobíme však pre to maximum". Ako poznamenal, v zápasení rozhoduje rozum, sila, rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť. „V prípade Rasťa Tótha máme čo zdokonaľovať v každej z týchto zložiek. Samozrejme, že musí mať pevnú vôľu, aby sme mohli napredovať. Našou najväčšou slabinou sú sparingpartneri, ale to nie je výhovorka. Budeme sa snažiť vyťažiť z minima maximum," nechal sa počuť Pivník, ktorý je zároveň Tóthovým sparingpartnerom. „Je to aj východisko z núdze, ale na druhej strane už takto nadobudol veľa skúseností. Pre mňa je to náročné najmä preto, lebo moju aktívnu kariéru sprevádzali zranenia a pri väčšom preťažení sa mi stále ozývajú. Byť sparingpartnerom nie je optimálne ani z toho pohľadu, že mám o takmer 20 kg viac než on a lepšie ho viem upozorniť na chyby, keď ho sledujem, ako keď s ním zápasím. Musím ale spomenúť, že popri Rasťovi vyrastajú ďalší šikovní chlapci, ktorí sa mu snažia neustále konkurovať a vyrovnať."
S kariérou zápasníka vyjadril spokojnosť
Pivník sa začal zápaseniu venovať ako šesťročný. „Naposledy som sa zúčastnil súťaže ako tridsaťtriročný. Netvrdím, že bola posledná v mojom živote," poznamenal. Priamej odpovedi na otázku, či považuje svoju aktívnu kariéru za úspešnú, sa vyhol. „Nerád hodnotím sám seba. Ambície som mal vždy najvyššie. Moju kariéru sprevádzali úspechy i sklamanie a aj spomínané časté zranenia. Som však s ňou spokojný, vždy som išiel na maximum, snažil som sa vydať zo seba všetko. To bolo pre mňa najpodstatnejšie a aj stále je," vyjadril sa Ivan Pivník, ktorý bol predovšetkým voľnoštýliarom.
Prišiel o účasť medzi európskou elitou
Cení si viaceré úspešné výsledky, ktoré vo svojej kariére dosiahol. „Je ich dosť, a to či už z majstrovstiev Slovenska alebo rôznych medzinárodných turnajov. Cením si aj pôsobenie vo farbách Dunajplavby Bratislava, ktorá bola v tom čase neporaziteľná, či moje následné účinkovanie v Nitre a Dukle Trenčín. Rok 1993 bol pre mňa najúspešnejší, ale aj zlomový. Vyhral som náročný medzinárodný turnaj, nominoval som sa na ME juniorov, lenže následne som sa zranil a svoju nomináciu som nepotvrdil na majstrovstvách Slovenska. Vo vrcholovom športe som sa rozhodol poľaviť, venoval som sa štúdiu na vysokej škole," vysvetľuje. Zo žinenky sa však nevytratil.
Nestal sa individuálnym majstrom Slovenska
V zbierke má cenné kovy z majstrovstiev Slovenska i rôznych turnajov. „Som viacnásobných vicemajstrom Slovenska, a to z obdobia, keď ešte zápasili borci ako Jozef Lohyňa alebo Jozef Palatinus. Vtedy bola konkurencia v tomto športe neporovnateľne vyššia ako v súčasnosti. Vybojoval som si od žiackej po seniorskú kategóriu na majstrovstvách Slovenska veľa medailí, hlavne v súťaži jednotlivcov. S Dunajplavbou som získal juniorský i seniorský majstrovský titul v súťaži družstiev. Nemám však zlatú medailu z republikového šampionátu medzi jednotlivcami. Dokázal som vyhrať náročnejšie turnaje, ale na M-SR som mal neuveriteľnú smolu. Fakt neviem, prečo. Tréner a chlapci, ktorí so mnou vyrastali, by o tom vedeli rozprávať. Musím však povedať, že M-SR nie sú pre mňa vždy objektívnym kritériom hodnotenia, pretože v niektorých vekových a váhových kategóriách je tá úroveň súťažiacich naozaj nízka. Je potom neobjektívne, keď sa niekto hrdí takýmto titulom a od zápasníka má veľmi ďaleko. Naopak, poniektoré hmotnostné kategórie sú doslova nabité," povedal rimavskosobotský kouč.
Zastáva post asistenta pri reprezentácii
Druhý rok pôsobí ako asistent trénera pri slovenskej reprezentácii kadetov. „Momentálne som pri kadetoch a budúcnosť ukáže, čo bude ďalej. Vybral si ma reprezentačný tréner na základe dosiahnutých výsledkov a odborných vedomostí. Musela tam byť splnená aj podmienka najvyššej trénerskej kvalifikácie," uzavrel Ivan Pivník, ktorý je aj členom kontrolnej komisie Slovenského zápasníckeho zväzu.
