V pondelok, 13. decembra, keď má sviatok Lucia, sa začínajú pomaly predlžovať popoludnia, hoci Vianoce a zimný slnovrat sú ešte ďaleko. Dni však dlhšie nebudú, pretože slnko bude ráno vychádzať stále neskôr, a to až do 22. decembra, keď vstúpi do znamenia Kozorožca a začne sa opäť vracať k rovníku. „Lucie noci upije a dne nepřidá", vystihuje tento jav ľudové príslovie.
Tato „asymetria" je podľa astronóma Miloša Tichého spôsobená geometriou dráhy Zeme okolo Slnka a priklonením či odklonením zemskej osy k Slnku. Ide o minúty, predlžovanie popoludní si ľudia zrejme ani nevšimnú. Dĺžka slnečného svitu sa začína predlžovať až od slnovratu, keď Slnko svieti zhruba osem hodín, spočiatku len veľmi pozvoľna.
Nielen neskôr zapadať, ale i skôr vychádzať začne Slnko po 1. januári. Na Nový rok je už deň vraj dlhší „o slepičí krok". Príslovia si všímajú aj to, že 6. januára pokročil deň „na Tri Krále o tri kroky dále" a 2. februára na Hromnice, že je „o hodinu více".
Svätú Luciu si už Slováci ani Česi nepripomínajú ako kedysi, keď dievčatá zahalené do bielych plachiet s pomúčenými tvárami obchádzali usadlosti a kontrolovali, či je poriadené a čí ešte niektorá gazdiná nepradie. Lucky neporiadne gazdiné, ale i deti kárali.
Ženské krstné meno Lucia má latinský pôvod a v preklade znamená „svetlá, žiariaca“. Na Slovensku patrí toto meno k najobľúbenejším a nositeľky oslovujeme Lucka, Lucinka. Lucie oslavujú meniny 13. decembra. Lucie sú veľmi zaujímavé bytosti. Vždy pozorne sledujú svet. Boli by veľmi nešťastné, keby premárnili príležitosť pomôcť, obetovať sa. Sú málo ovplyvniteľné a majú veľký zmysel pre česť. Hrozia sa toho, že by ich niektorí ľudia podviedli alebo oklamali.
Často majú Lucie v sebe akúsi pokoru, ktorá spôsobuje, že štúdium prijímajú ako vzácny dar od rodičov, ktorý treba užívať s úctou. Zvyčajne dozrievajú predčasne, sú disciplinované, majú veľký zmysel pre zodpovednosť a rady pokladajú svoje budúce povolanie zaceloživotné učenie. Ich zvodnosť je silná, ale neusilujú sa očariť tými istými zbraňami ako veľa iných žien.
Či stretneme Lucie pri práci, či pri zábave nikdy nestrácajú z tváre posilňujúci a uzdravujúci úsmev. Celý svoj život žiaria, ožarujú ako svetlo a snažia sa svojou žiarou vstúpiť aj na osamelé, chladné miesta. Toto meno nosila už zosnulá známa sopranistka LUCIA POPPOVÁ (1939-1993) pochádzajúca zo Slovenska, ktorá pôsobila vo Viedni, Mníchove, ale aj v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, činewyorskej Metropolitnej opere, tiež herečka LUCIA RÓZSA HURAJOVÁ.
Vo Švédsku je deň svätej Lucie jedným z najväčších sviatkov Vianoc, podobne my oslavujú predvečer sviatku svätého Mikuláša. Blonďavé Lucie tam chodia s rozžatou sviecou na hlave v čele sprievodu do červena oblečených detí, ktoré sú ich dobrými nebeskými pomocníkmi. V minulosti sa tieto postavičky viac podobali našim čertíkom a páchali skôr neplechu.
Svätá panna Lucia žila podľa legiend na prelome 3. a 4. storočia v sicílskych Syrakusách. Jej meno je odvodené od latinského slova lux s významom svetlo, znamená teda žiariaca, vyžarujúca. Že má sväté poslanie, jej povedala v sne svätá Agáta, keď ju premohol spánok pri modlitbách pri jej hrobe.
Lucia rozdala majetok chudobným napriek tomu, že jej už matka našla ženícha. Ten ju pohnal pred rímsky súd. Keď zástupca rímskeho cisára zistil, že je kresťanka, chcel ju dať odvliecť do nevestinca. Ani tisíc mužov a tisíc volov s ňou podľa legendy nepohlo z miesta a nezmohli sa na nič ani mágovia a kúzelníci. Možno preto ju začali ľudia považovať za ochrankyňu proti čarodejniciam a čarám.
