CINOBAŇA. Na Vianoce sa zvyklo v Cinobani chodiť po domoch, vinšovať a spievať. Podľa 77-ročnej Antónie Tazberíkovej vinšovníci dostali niekoľko halierov alebo koláče. Pod stromčekom nečakali takmer žiadne darčeky, pretože si ich ľudia nemohli dovoliť kúpiť.
Po omši nalsedovala slávnostná večera
Cinobančania chodili na Štedrý večer do kostola a až potom bola slávnostná večera. Na stole nechýbala kyslá hríbová polievka s domácou klobásou, opekance s makom alebo bryndzou a rôzne koláče. Súčasťou každej večere bol zákusok zvaný žerbó. Rezne ani šaláty sa v tom čase vôbec nepodávali.
„Hostina bola skromná, no nikto neostal hladný. Každý si pripil na štedré Vianoce, aby sme sa o rok zasa pri stole takto všetci stretli. Samozrejme sme sa pred večerou pomodlili,“ spomína si Antónia, ktorú si ako 11-mesačnú adoptovali z detského domova a odvtedy býva v Cinobani.
Bola chudoba, ale súdržnosť bola veľká
Pod stromčekom, ktorý bol ozdobený cukrom, jabĺčkami a orieškami, čakali na deti len malé darčeky. „Boli tam len jedny štrinfličky či fusakličky. Haldy balíkov sme nedostali, ako tomu je teraz. Vianoce sú o láske a nie darčekoch,“ domnieva sa Tazberíková a doplnila, že niektorí občania mali stromčeky zakvačené na plafóne a viseli dole hlavou.
Po slávnostnej večeri chodili Cinobančania na návštevy k príbuzným. Spievali im pod oknami vianočné pesničky. Za odmenu dostali 50 halierov alebo korunku. „Vtedy bola chudoba, ale súdržnosť bola veľká. Ľudia sa akoby mali radšej než teraz,“ uviedla Tonka. Po polnoci pri zvukoch zvonov vyšli všetci ľudia pred svoje drevené domčeky a spievali si vianočné koledy. Vyhrávať na husličkách chodili aj Rómovia.
