RIMAVSKÁ SOBOTA. Hoci máuž osemdesiatštyri rokov, pokojne by ste jej tipovali o desať menej. Pani Kornélia Wirtschafterová sa stará o svojho syna na vozíčku. S láskou a trpezlivosťou, akú snáď dokážu mať len mamy. Ani ona to nemala v živote ľahké. Bola jednou z obetí holokaustu a rasového násilia. Mala šťastie, v koncentračnom tábore sa jej podarilo prežiť. „Mojim šťastím bolo to, že som mala len osemnásť rokov a silný organizmus. Len vďaka tomu som tú hrôzu prežila," hovorí pani Kornélia.
Vianoce považuje za najkrajšie sviatky v roku a prežije ich v kruhu rodiny. Pri štedrovečernom stole nebudú chýbať typické liptovské jedlá, pečená klobása a hríbová polievka. Tak ako každý rok si pani Kornélia bude želať okrem iného aj to najdôležitejšie - pokoj a mier všetkým ľuďom na zemi.
„Všetci tí, ktorí sme zažili prvú či druhú svetovú vojnu, nikdy na tie zverstvá nezabudneme. Z mojej rodiny som holokaust prežila len ja a môj otec. Keď sme sa vrátili domov, nič sme nemali, začínali sme od nuly. Veľmi si želám, aby už ľudia nikdy nemuseli zažiť takú hrôzu," dodá pani Kornélia.
Autor: Zita Suráková ml.
